Meditácia na 09.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po Zjavení Pána | Mk 6,45-52
Pripravili sme pre vás novoročný DARČEK
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť. Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
Eucharistia - chlieb z neba. Chlieb, ktorý je Ježiš.
Spôsobuje naša tvrdosť sŕdc šomranie? A tvrdosť sŕdc spôsobuje absencia tolerancie, lásky, pravdy, spravodlivosti, vedomosti... Vedieť odpustiť prináša upevnenie vzťahov. Dať si veci vysvetliť a zdržať sa nepotrebných komentárov, je veci na osoh. Aj na svoju ujmu držať sa pravdy, prinesie požehnanie. Dať zvíťaziť spravodlivosti dlho teší a robí priateľov, vzbudzuje úctu. Vedome spôsobená nevedomosť a zotrvávanie v nevedomosti je znamením hlúposti. Platí to nielen o veciach prirodzených, ale i duchovných. Šomrať na ľudí? Šomrať na Boha? Šomraním sa ešte veci napravili. Naopak, komplikujú, predlžujú, spôsobujú mnohé ujmy na duši i tele šomrajúcim často i tým, na ktorých sa šomre. Je potrebný dialóg. Zachovať zásady tolerancie, lásky, pravdy i spravodlivosti.
„Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba" (Jn 6,41). Tieto slová sa stali kameňom úrazu tým, čo nepochopili, nechceli pochopiť Ježišove slová. Ježiš vysvetľuje tajomstvo svojej osoby: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal" (Jn 6,44). Boh Otec dáva Boha Syna za chlieb. Syn Ježiš hovorí pravdu o sebe: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba" (Jn 6,41). Ježišove slová nesú pečať pravdy. Tieto slová majú obnoviť našu vieru a lásku ku Kristovi v Eucharistii. Ježiš až do konca čias zostáva s nami v Eucharistii. Skrze Eucharistiu je nám ponúknutý nový život. Ježiš je vinný kmeň, z ktorého, my ako ratolesti, môžeme čerpať silu pre nový večný život. Ježišove slová o Eucharistii sú prejavom lásky.
Dnešný človek je ohrozený vo svojom bytí. Ohrozené je jeho prostredie, ohrozený je sám život. Filozofovia - existencialisti píšu o problémoch ľudskej osobnosti, jej existencie, osobnej slobode, že človek je zbytočná nešťastná istota, hodená akousi hrou lósu do života a následne v ničotu, smrť, odkiaľ nie je už cesta nikde. Ježiš učením nielen o Eucharistii, „kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky" (Jn 6,51) jasne učí, že pre človek nie je hodený do priepasti ničoty a smrti. Každému Ježiš ponúka možnosť "žiť naveky". Ježiš vyžaduje uveriť jemu, ktorý je „Život" (Jn 14,6).
Šomranie nemá nádej. Prijať Ježiša, osvojiť si, čo Ježiš nielen učí, ale dáva ako dar. Slová: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba" (Jn 6,41), sú kameňom úrazu aj pre dnešných ľudí čo "šomrú" voči Bohu. Rovnako tí, čo vedome a dobrovoľne opovrhujú Eucharistiou tiež "šomrú". Neobstoja tisícky výhovoriek, vysvetlení, výkladov, len aby neprijali Ježišove slová.
Eucharistia je viera v Ježišovu skutočnú prítomnosť vo sviatosti. Je to iste zásadný bod, ale nie jediný. Je potrebné, aby sme si v živote uvedomili, že náš vzťah k Ježišovi v Eucharistii má byť založený na viere. Amen.