Meditácia na 17.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 2,1-12
Viac o hriechu sa môžete dozvedieť tu.
Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy." Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,` alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!`? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov." A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli."
Odpustenie
Len Ježiš môže odpúšťať hriechy.
Hriech dá sa skrývať, maskovať, tajiť... Čo spôsobuje hriech je, že sa človek vzdiaľuje od Boha, ktorý je „Láska". Takéto vzdialenie, pretrhnutie priateľstva hriechom skôr - neskôr, stáva sa aj zmyslami vnímané. Stav človeka už na začiatku - hneď po hriechu, je hrozný. Človek sa vylučuje z Božích priateľov, bratov či sestier, nemá účasť na hodnotách, milostiach, svojim vedomým a slobodným počínaním sa dostáva na perifériu pravého šťastia. Hriech vylučuje, poškvrňuje, ničí. Hriech je ako malomocenstvo nákazlivé. Hriech plodí ďalší hriech.
„Ježiš videl ich vier, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy" (Mk 2,9). Boh neprestáva milovať hriešnikov. Ježiš zomrel za všetkých hriešnikov. Duch Svätý povzbudzuje k pokániu, pomáha k uzdraveniu. Ježiš nás vykúpil bez nás, ale bez našej spolupráce, súhlasu, nemôžeme byť spasení. Malomocenstvo duše je vyliečiteľné. Boh dáva hriešnikovi nádej, istotu, aj keď návrat u človeka môže byť obtiažny.
Pripomeňme si význam Kristovho zmŕtvychvstania. Je potrebné si uvedomiť, že uzdravenie malomocného muselo byť overené. Tým boli poverení v tom čase kňazi. Preto Ježiš zachováva Mojžišov zákon a uzdraveného posiela, „choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu" (Mk 1,43). Nikomu nebolo dovolené dotýkať sa chorého miesta okrem na to určených. Je pravdou, že Ježiš svojou mocou mohol uzdraviť v jednej chvíli všetkých chorých. A mohol odstrániť všetky choroby. Zničiť smrť. A predsa to neurobil. Sme slobodní. Hriech páchame vedome a dobrovoľne. My rozhodujeme o svojej chorobe nielen tela, ale i duše. Choroby tela sú veľmi časté následky choroby duše, hriechov.
Evanjelium je pre nás výzvou, aby sme si uvedomili, že sme hriešni. A preto máme volať na kolenách o očistu svojich duši. Ježiš každému z nás chce povedať: „Chcem, buď čistý" (Mk 1,41)!
Veľké vtáky majú problém vzlietnuť. Ich telo je veľmi ťažké a tak odlepiť sa od zeme ich stojí mnoho energie. Niektoré druhy supov alebo kondorov však dokážu využiť pomoc. Ráno, keď začne slnko intenzívne hriať, postavia sa na skalu a rozprestrú krídla. Vzduch pri zemi sa začne zohrievať, od lúčov dopadajúcich na zem, a začína stúpať hore. Keď vták po cíti v krídlach stúpajúci vzduch, odrazí sa od zeme. Prúd teplého vzduchu ho nadnesie a tak ľahšie vzlietne. Podobne i človek sám nemôže stúpať k Bohu. Sú to práve lúče Božej milosti, ktoré môže človek "zachytiť" a tie mu pomôžu ísť hore.
"Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu? Prečo zisťuješ, z čoho si stvorený - a načo si stvorený, to neskúmaš?" sv.biskup. Amen.