Meditácia na 18.01.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Sobota 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 2,13-17
pozn. k videu: Túto zvonicu v Novej Bošáci na Predpolome postavil P. Ľubomír Stanček v r. 1984, na zákl. plánov od vdp. Antona Martinika, za aktívnej účasti ľudí z Predpolomy. Veža bola zaopatrená štyrmi novými zvonmi z Halenkova. Vtedajší správca farnosti vdp. Stanček, v r. 1990 chcel vedľa zvonice postaviť malý kostolík. Plány boli prezentované v kostole v Novej Bošáci, k realizácii však nedošlo.
Ježiš znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."
Naše hriechy
Opúšťa nám ich Ježiš. Zomrel za nás.
Peter Chryzológ, učiteľ Cirkvi (ravenský biskup r. 424-450), učí: "Za Ježišom prichádzali ľudia dať sa uzdraviť. Ježiš každého z nás miluje a hovorí: „Lekára nepotrebujú zdraví ale chorí..." (Mk 21,17)! Evanjelium každému z nás. Hriech je strašná choroba.
Dvaja muži padnú do komína. Jeden vyjde so zašpinenou tvárou, druhý vyjde čistý. Ktorý sa pôjde umyť? Ten s čistou tvárou. Zašpinený sa pozrie na toho druhého a povie si: „Aké šťastie, že sme sa nezašpinili." Ten s čistou tvárou sa pozrie na špinavého a ponáhľa sa umyť. Závisí to však od uhla pohľadu: Keď sa pozrú na svoje ruky, čistý spozná, že sa nemusí umývať, druhý však zbadá, že má ruky od sadzí a tak sa ide umyť (z talianského TV seriálu Don Matteo).
Dá sa to povedať aj slovami sv. Ľudovíta IX. († 1270). Malomocenstvo je strašná choroba, ale nedá sa to prirovnať hriechu. Malomocenstvo ničí život prirodzený a hriech život večný. Čo je horšie? Môžu rôzni ľudia dať rôzne odpovede. Rozhoduje ich vzťah k večnému životu. Kráľ Ľudovít raz položil dvoranovi otázku: „Čo by si vybral, byť malomocným alebo spáchať smrteľný hriech?" Dvoran odpovedal: „Radšej tridsať smrteľných hriechov, ako byť malomocným." A na to kráľ povedal: „Hovoríte ako veľmi nerozumný, pretože by ste mali vedieť, že žiadne malomocenstvo nie je také zlo ako hriech. Hriech v duši robí z človeka diabla a žiadny malomocný sa na diabla nepodobá."
Verím v život večný. Povedzme si tieto slová teraz v tichu.
Ak aplikujeme toto povzbudenie na seba, presvedčíme sa o veľkej moci lásky Pána Ježiša, že aj v dnešnej chorej, často beznádejne vyčerpanej, sklamanej a unavenej dobe, má Ježišove slovo svoju moc. Je krásne, keď si uvedomujeme, že cez nás svet uzdravuje, nás uznal za hodných svojej veľkej lásky, aby sme iným pomohli nájsť hodnoty života, ktoré "moľ nezožerie, hrdza nezničí a zlodej neukradne". Vtedy aj my budeme ešte viac žasnúť nad jeho učením, budeme mať osobnú skúsenosť s Ním, že On má skutočne moc, ktorej sa nič nemôže vyrovnať.
My dnes už vyznávame, že Ježiš je skutočný Boh, ktorý má neobmedzenú moc, je Učiteľ nestárnucého evanjelia, a my sme jeho spolupracovníci. A ešte raz. Naučme sa ich hovoriť si vždy, keď nám hrozí pokušenie spáchať vedome a dobrovoľne ťažký hriech. Verím v život večný. Predstavme si pred svojimi očami Ježiša ku nám hovorí: „Chcem, buď čistý" (Mk 1,41)!
Malomocní zo sveta nás nezaujímajú. A pretože košeľa je bližšia ako kabát, uvedomujeme si, čo máme robiť s hriechom. Pri nasledujúcom vyznaní viery, uvedomme si slová: „Verím v život večný." Amen.