Meditácia na 22.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3,1-6
Ježiš znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!" A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
Hodnota soboty
Poznajme, čo robí sobotu sobotou.
Telesné obmedzenia v prospech nadvlády ducha, je cesta k dosiahnutiu, nielen k upevneniu, vôle človeka, ale aj vzrastu askézy. Kresťan katolík môže si osvojiť ako veľké duchovné cvičenia, na začiatku cirkevného roka, bez ktorých sa duchovný rast nezaobíde. Ježiš nezaviedol tento prostriedok sebazdokonaľovania. Ježiš uzdravuje v synagóge v sobotu človeka s vyschnutou rukou. Stačilo, že mu povedal: „Vystri ruku" (Mk 3,5).
Ježiš je Boh. Boh nariadil, aby mu ľudia zasvätili sobotňajší odpočinok, ale Bohu nejde len o lásku k nemu, ale aj o lásku k blížnemu. Preto, keď uzdravuje chorého človeka, jasne dáva všetkým poučenie, že on je Pánom i soboty, a že sobota je ustanovená pre človeka, a nie naopak. Keď sa jedná o lásku voči človekovi, môže použiť na to i sobotu.
Čo to znamená pre nás veriacich v praxi?
Aj keď nás zaväzujú cirkevné predpisy - v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na svätej omši, predsa, keď niekto potrebuje našu lásku, pomoc, napríklad pri ošetrovaní, pri malom dieťati, vtedy hriech nepácha. Musíme si však povedať i toto: Čo by nám to osožilo, keby sme boli na troch svätých omšiach a nepomohli by sme tomu, kto práve vtedy súrne potreboval našu pomoc? Pri trocha dobrej vôle a správnom posúdení všetkých okolností, dajú sa veci zariadiť tak, že splníme si svoje náboženské i ostatné povinnosti. Neobstojí výhovorka: "Som unavený po celom týždni - a ešte ísť do kostola?" Čo to je únava? Kto správne pochopí nedeľné stretnutie s Ježišom, pre toho hodina nielenže nie je príťažou, ale bez nej si nevie ani predstaviť svoj život. Nedeľa bez svätej omše pre neho nič neznamená. Slávnostný obed - ten si môžeme navariť aj v iný deň. Aj čas na koníčka, záľubu pri troche lásky k Bohu sa dá vyriešiť ináč. Sústavné neplnenie si povinností hovoria jasnou rečou o tvojej viere. Tu nestačí povedať: "Som veriaci."
Pripomeňme si aj niektoré odpútavacie akcie, ktoré sú zámerne určované na dopoludňajšie hodiny, a to s tým cieľom, aby odlákali veriacich od svätej omše. Niektoré organizácie na túto hodinu dávajú aj svoje schôdze, organizujú rôzne podujatia a je to smiešne, keď dokonca robia násilie, že musíš...
Pán Ježiš neznesvätil sviatočný deň tým, že pomohol chorému. Ak to budú okolnosti vyžadovať, môžeme vo výnimočných prípadoch pre lásku k blížnemu vymeškať svätú omšu. Nesmie sa to stať všeobecným pravidlom. Príde dcéra na návštevu, a matka už nejde na svätú omšu, lebo musí variť! Koľkí si aj tak vedia zariadiť veci k spokojnosti a vedia to správne pochopiť. Dobrá vôľa. Chceme dobrú vôľu od druhých a keď ju chce od nás Boh, vtedy sme hluchí. Amen.