Meditácia na 23.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3,7-12
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!" Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Činnosťou na sebe sa blížime k božiemu Synovi.
Kto je pre ľudí Kristus? Žijeme podľa jeho učenia? Kto pozorne číta životopis Ježiša Krista, evanjeliá, nájde v ňom i inšpiráciu k otvorenej činnosti, do ktorej nás Ježiš priam povoláva. Nečistý duchovia hovorili: „Ty si Syn Boží" (Mk 3,12).
Marek hovorí o chvíli, keď si chce Ježiš po namáhavom dni zaiste odpočinúť, pri brehu mora. Zástup však zmení Ježišov úmysel a Ježiš je i tu samý čin: uzdravuje, učí... Ježiš musel riešiť spornú otázku okolo pôstu, svätenia soboty a Marek ho predstavuje ako divotvorcu, ku ktorému prichádzajú Židia, ale i pohania, aby sa aspoň dotykom jeho šiat uzdravili. Marek sa nerozpisuje o týchto udalostiach zámerne. Ježišovi dávali titul „Syn Boží", ktorý označoval jeho dôstojnosť. Ježiš nechce, aby ho uznávali za Mesiáša, nakoľko neprišla ešte chvíľa jeho vrcholného poslania - zmŕtvychvstanie. Tento fakt znamená prejav: víťazstvo Ježiša nad zlom.
Ježiš nám dáva príklad, že náš život má byť činný. Seriózna práca na svojom zdokonaľovaní sa musí niesť v myšlienke: „Neužitoční sluhovia sme, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť" (Lk 17,10).
Pripomeňme si, že niektorí ľudia nemajú dôveru v činnosť, iní sa zas do činnosti vrhajú bez rozmýšľania a bez lásky. Ježiš robil všetko s láskou, ktorá dáva hodnotu a zmysel i nášmu životu, a musí byť v každom konaní na prvom mieste. Ľahko je zrúcať dom, ťažšie je ho postaviť. Ľahšie je kritizovať, ťažšie je konať. Ak všetok čas premárnime na kritizovanie, nezostane nám čas na činnosť. Činný život to nie je snívanie, stavanie len na plánovaní, ale toto všetko sa musí aj uskutočniť.
Príklad pre žiakov.
Nielenže snívaš, že budeš dobrý žiak, ale urob všetko, aby si ním bol. Máš svoje povinnosti žiaka na prvom mieste pred zábavou, koníčkom, televíziou, internetom? Nielen žiaci, ale aj my všetci si musíme uvedomiť, že naše dobré úmysly sú nanič, ak sa neuskutočnia, nepremenia na čin. Boh nielenže prisľúbil Utešiteľa - Ducha Svätého, ale ho i poslal. Človek, ktorý nie je činný, upadá. Vec, stroj, ktorý len stojí a nepoužíva sa, tiež sa opotrebúva. Uvedomme si: dokonalosť dosiahneme iba vtedy, keď budeme konať.
Pozoruj ľudí vo svojom okolí. Koľko ľudí je lenivých, mrhajú vzácnymi silami a výsledok ich života je poľutovaniahodný. Účinnosť konaniu nedodáva intenzita pohybu, ale váha ducha, ktorú obsahuje vďaka svojmu úsiliu. Vidíme to aj v živote, že niektorí ľudia v krátkom čase a niekoľkými úkonmi, s malou činnosťou vykonajú veľa. Iní zasa za dlhý čas s viacerými úkonmi, s väčšou činnosťou vykonajú veľmi málo. To znamená pre nás, že celý rozdiel spočíva v kvalite duše tých, čo konajú. Činnosť zvieraťa je pudová. Činnosť človeka je uvážená a má byť prežívaná s vierou. Amen.