Meditácia na 25.01.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 10,1-12
(Ponúka sa sobášne zamyslenie. Je čas fašiangov...sobášov.)
Zdieľanie spoločného osudu v jednom tele
Staré ruské príslovie hovorí: Keď ideš na more, prežehnaj sa raz, keď ideš do vojny, prežehnaj sa dvakrát, keď vstupuješ do manželstva, prežehnaj. sa trikrát.
Uzavretie manželstva je jeden z najdôležitejších krokov v živote človeka, ktorý si vyžaduje vážnosť.
Marek evanjelista, ktorý hovorí: „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele... Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje" (Mk 10,7-9).
Boh na počiatku dejín sveta stvoril muža a ženu. Nestvoril ich preto, aby žili oddelene jeden od druhého, ale aby slúžili jeden druhému. Vložil do ich srdca túžbu jedného po druhom. Muž a žena sú priťahovaní túžbou po sebe. Patria neoddeliteľne k sebe. Táto túžba vytvára z dvoch jedno. Preto muž odchádza z otcovského domu, aby si našiel svoju polovičku, s ktorou by vytvoril jedno telo. Výraz jedno telo, je prevzatý z hebrejského jazyka; neznamená len pohlavnú túžbu muža po žene, a naopak, ale že títo dvaja odteraz vytvárajú jednu morálnu bytosť, ktorá bude všetko prežívať ako jedno srdce a jedna duša. Taká je Božia vôľa a prvotný plán s človekom.
Ak človek svojvoľne zasiahne, ak rozbije jednotu, vytrhne sa z Božej vôle a zo stvoriteľského poriadku, vytvára chaos, nepokoj v sebe, ale aj mimo seba. Milí snúbenci, za chvíľu si navzájom vyslúžite sviatosť manželstva, keď navzájom vyjadríte manželský súhlas, vymeníte si snubné prstene. Keď sa pozriete na prstene, zistíte, že nemajú koniec. Je to kruh bez konca. Podobne aj manželstvo od chvíle uzavretia sa stáva akoby kruhom, ktorý nikde nemá koniec. Tento váš manželský kruh nedovoľte nikomu prerušiť. Aj keď v živote prídu na vás rozličné skúšky, a oni určite prídu, keď príde neúspech, nešťastie alebo choroba, vtedy si uvedomte, že tak ako prsteň nemá konca, tak ani láska, ktorá vás spojila v jedno, nemá mať konca. Boh vás stvoril a obdaril povolaním k spoločnému manželskému životu. On si vás vybral za svojich spolupracovníkov pri šírení lásky na zemi, a to tak, že sa stanete spoluautormi Božieho zázraku, ktorý nazývame ľudský život. Ak si toto uvedomíte, budete s láskou a úctou pristupovať ku každému novému životu, ktorý vám Pán Boh požehná z vašej vzájomnej lásky.
Ako prejavovať lásku jeden voči druhému? Tu sú dva príklady o veľkej láske:
Mladý kňaz navštívil nemocného. Ležal už dlho. Všade bolo čisto. A žena hovorila: „Boli sme zosobášení počas druhej svetovej vojny. Za dva mesiace bol muž povolaný na vojnu, kde bol ťažko ranený. Odvtedy už leží 53 rokov ako lazár." A žena ho obsluhovala. Nemala z neho nič. Nebola mu ženou, ale slúžkou. Muž hovorí: „Ja som to všetko vydržal. Ja som dostal veľký dar: vieru v srdci a svätú ženu vedľa seba." A žena hovorí: „My sme boli vždy takí šťastní." Čo ich posilňovalo? Láska.
A druhý prípad som zažil vo svojej farnosti.
Žena pri operácii bola poranená na nejakom nerve, a tak začala postupne ochrnovať. Muž, vedúci obchodu textilu, si ju nechal doma a keď stisla zvonček, on ihneď prišiel. Sedem rokov jej slúžil a keď ju ukladali do truhly, povedal: „Ja som mal tak rád Aničku, ešte viac, ako keď sme sa brali."
Aká je to láska? Obetavá. Takú lásku by som vám prial. Neopustím ťa ani v šťastí ani v nešťastí. To je opravdivé zdieľanie osudu v dobrom i v zlom. Ste dvaja v jednom tele. Na všetko ste dvaja. Nech Pán Boh žehná vášmu zväzku a sprevádza vás po celý váš život. Amen.