Meditácia na 28.01.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Utorok 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 3,31-35
Modlitba | Rozprávať sa s Bohom
Prišla Ježišova matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“
Modlitba. Rozhovor s Bohom.
Kedy a ako plníme vôľu Božiu? Kto ju plní? Modlíme sa „Otčenáš"?
Pán Ježiš necháva stáť vonku svoju matku a namiesto toho, aby šiel ku nej, povie prítomným: „Kto je moja matka a moji bratia?" Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka" (Mk 3,33-35).
Vieme, že pokrvenstvo zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu. Ježiš sa dištancuje od svojich pokrvných...(?) Skutočne? Nie! Ježiš svojím postojom chce povedať, že nastáva iná doba spoločenstva, kde pokrvenstvo a príbuzenské vzťahy strácajú na hodnote. A v tejto novej rodine platia nové zásady a hneď ich aj vyhlasuje: „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka" (Mk 3,35). Čiže: kto prijíma Božie slovo a plní ho.
O Panne Márii vieme, že ona toto Božie slovo nielenže poznala, ale aj plnila, a tak teda aj ona je i naďalej Ježišovou matkou. Týmito slovami Pán Ježiš na veľkosti svojej matky nič neubral, naopak, dáva nám ju za vzor, berie si ju predsa raz s telom i dušou do neba. Tieto slová nás učia, že keď budeme plniť vôľu Božiu, staneme sa všetci jeho bratmi a sestrami a budeme môcť volať nebeského Otca skutočne „Otče náš".
Lenže toto je tak vážna vec, že i do modlitby, ktorú nás naučil Ježiš, sám zahrnie jednu zo siedmich prosieb, ktorú si máme denne pri modlitbe pripomínať: Nie naša, moja vôľa sa má v mojom živote uskutočňovať, ale: Buď vôľa tvoja, Pane. Čo to znamená? Musíme si uvedomiť, že sila spojenia s Bohom, naša blízkosť s Bohom, teda naše príbuzenstvo s Bohom závisí od toho, ako plníme jeho svätú vôľu.
A čo je to vôľa Božia?
To je všetko to, čo nám Boh zjavil vo Svätom písme, čo má Cirkev v právomoci nám vykladať, vysvetľovať, teda môžeme povedať, že vôľa Božia je, aby sme plnili Božie a cirkevné prikázania. Ak ich teda plníme a zachovávame, plníme vôľu Božiu. Na druhej strane si pripomeňme, že ak ich prestupujeme, či sú to Božie alebo cirkevné prikázania, búrime sa proti Bohu a proti Cirkvi. Uvedomme si, že od toho, ako plníme tieto prikázania, závisí i naša spása. Preto je potrebné, často sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, ako plníme vôľu Božiu.
K tomu nás vyzýva aj Cirkev, aby sme sa pravidelnejšie, nielen pred sviatosťou zmierenia, ale každý deň, aspoň na niekoľko sekúnd, sa zamysleli nad týmto plnením vôle Božej. Hovoríme tomu: spytovanie svedomia. Prax nás bude viesť, že z toho krátkeho stretnutia môžeme odísť s konkrétnym presvedčením na ďalší deň, ktoré môže obohatiť náš život. Amen.