Meditácia na 29.01.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Streda 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 4,1-20
Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo." Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá?
Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú."
Rozsievač je Kristus i každý z nás.
Sme rôznej povahy, postavy a tiež rôzneho prístupu k hodnotám - a to aj k zachovávaniu Božieho slova. Čo je dôležité pri počúvaní Božieho slova? A na túto tému rozpráva Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi, ako sial zrná ktoré priniesli rôznu úrodu. Podobenstvo ukončil slovami: „Kto má uši, nech počúva" (Mk 13,9).
Čo chcel Pán Ježiš tým povedať?
Tieto slová majú hlboký význam. Okolo Ježiša bol zhromaždený veľký zástup. Zástup počuje slová, aj im rozumie, ale chýba im akési "vnútorné ucho". Podobenstvo bez vnútorného počúvania im nič nepovie. Stáva sa, že mnohí v zástupe pri Ježišových slovách sa na Ježiša hnevajú a Ježiša vysmievajú. Je statný rozdiel medzi poslucháčmi so "sluchom" a bez "sluchu. Podobenstvom o "rozsievačovi" chce Ježiš poukázať na potrebu totálneho zaangažovania sa kresťana pre získanie nebeského kráľovstva. A preto apoštolom, na ich prosbu podá výklad podobenstva.
Sú mienky teológov, že pod rozsievačom Ježiš myslel na seba. Iste Ježiš vedel, že jeho slovo mnohí nepríjmu. Povinnosť zvestovať Božie kráľovstvo je dnes nie iba na kňazovi, ale na každom. Každý veriaci kresťan je rozsievačom, je zvestvateľom evanjelia, no nie iba slovom, ale predovšetkým skutkom. Pán Ježiš na prvé miesto kladie skutok a až potom slovo. Podobenstvo hovorí, že rozsievač má i neúspech. Väčšina zŕn vyjde nazmar. Nemá myslieť na množstvo prekážok a protivenstiev. Rozsievač má rátať so žatvou. Ako triezvy realista vie o nebezpečenstvách a sklamaniach, ktoré nepodceňuje a ich ani nepreceňuje. V podobenstve sú znázornené vtákmi, tŕnim, skalnatou pôdou. Rozsievač má byť realistom. Štyri rôzne druhy poľa predstavujú aj rôzne postoje k Božiemu slovu.
Albíno Luciani v knihe "Otče náš" kladie nám do hĺbky nášho srdca obraz. Kto to príjme, mnohému sa naučí. Sú ľudia, ktorí si urobili zo svojho života čakáreň. Vlaky prichádzajú a odchádzajú a oni si hovoria: „Do tohto ešte nie, nastúpim až do nasledujúceho." To znamená: „Potom sa vyspovedám, na konci môjho života." Takýto postoj je však riskantný, lebo tu nejde o nejakú formu turistickej cesty, ale o cestu k večnej spáse.
Uvedomujeme si, že dnešné podobenstvo o rozsievačovi zrna a poli je aktuálne aj pre každého z nás. Zaangažovať sa vo vlastnom živote máme a musíme. Ale je správne, keď primerane vieme priložiť ruku k dielu aj vo farnosti, alebo v rodine. Nepozerajme na páľavú dňa, na to, čo sme už vykonali, ale na odmenu, ktorá nás čaká od Ježiša autora podobenstva o rozsievačovi zrna a poli, na konci života.
Nech je to prianie každého z nás pre seba i všetkých, čo Ježiš hovorí svojím verným: „Vojdi do radosti svojho Pána" (Mt 25,21). Amen.