Meditácia na 05.02.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda - 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6,1-6
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Bez sklamania s Ježišom. Sklamanie svojím životom.
Čím úprimnejšia je láska, tým bolestnejšie je sklamanie. Spomeňte si na prvé detské sklamania. Sú ľudia, ktorí sú sklamaní celým životom.
Evanjelium hovorí o sklamaní Pána Ježiša medzi svojimi rodákmi. Evanjelista Marek o tom píše: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome" (Mk 6,4).
Obyvatelia Nazaretu počuli o svojom rodákovi veľa nezvyčajného. Ich nadšenie sa rýchlo pominulo. Hovoria: „Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona" (Mk 6,3)? Keď učil a konal zázraky, pohoršovali sa nad ním. Ježišovo sklamanie. Zamyslime sa, aké tajomstvo sa skrýva v tomto Ježišovom údive a sklamaní. Cez Ježišov údiv a sklamanie nám Boh chce zjaviť svoju najvnútornejšiu milosrdnú dobrotu: Boh tak miloval svet, že dal svojho milovaného Syna... A predsa ho mnohí odmietli.
Či zážitok tak veľkej a pritom odmietnutej lásky nemožno právom nazvať sklamaním?! A odpoveď na toto bolestné Ježišovo zvolanie? Uznávame, že aj my zarmucujeme Ježiša, ale súčasne chceme byť jeho nasledovníkmi, ktorí prijali Ježiša nie ako svojho Boha, Vykupiteľa a láskavého Otca. Žijeme vo svete, ktorý nemá správnu predstavu o poslaní Ježiša. Veľa sa hovorí o kresťanstve, no často mylne, nesprávne. Kristus zovšednel v ústach ľudí. V školách, na pracoviskách ho často bez potreby vyslovujú a pritom si myslia, že sú moderní.
Brat, sestra, možno sa stalo aj tebe, že si sa ocitol nepochopený ako Ježiš medzi svojimi priateľmi, občanmi, v rodine medzi najbližšími. Nechápali ťa, nechápu, ale ani nebudú. Veď Ježiša nechceli pochopiť a on bol Syn Boží! Neustávajte však v jeho ohlasovaní. Ako? Nie je nič krajšie, ako svojím životom hlásať evanjelium. Stojí to námahu, ale ovocie je sladké.
Buďme hlásateľmi a apoštolmi evanjelia. Ohlasujme evanjelium svojím životom tak, aby sme Ježišovi nespôsobovali sklamanie a vedeli sme sa vyrovnať so sklamaním.
Pane, nediv sa našej nevere, ktorá azda trápi našu myseľ, ale láskavo pohliadni na tú trošku viery v našom srdci. Vlož na nás svoje ruky a povedz nám: "Brat môj, sestra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!" Amen.