Meditácia na 13.02.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7,24-30
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Kto sú to „matrikoví katolíci" alebo „pokrstení pohania"?
Aký postoj voči ním zaujať? Ako sa ku ním správať? Čo robiť, pretože nesmieme mlčať...
Za Ježišom prichádza žena a prosí: „...aby vyhnal z jej dcéry diabla" (Mk 7,26).
Zamyslime sa nad ťažkosťou viery tých, čo stoja mimo Cirkvi - ktorí neveria a veriť nechcú; ktorí hovoria, že veria a nepraktizujú svoju vieru; ktorí už odišli od Boha, žijú ako pohania, neveriaci; ktorí sa smejú z viery hoci "veria"; ktorí odišli od Krista a dnes sú členmi siekt, vyznavačmi rôznych hnutí a kultov. Ale i tých, čo vyznávajú už iné náboženstvo.
Pán Ježiš sa často stretáva s neverou rodákov nepochodí a konštatuje: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti" (Lk 4,24). Učitelia zákona a vodcovia národa nielenže nepríjmu jeho učenie, nedajú sa osloviť divmi a znameniami, ktoré koná, ale práve naopak striehnu na jeho život.
Opakom je žena z kolia Týru a Sidomu, čo je kraj pohanov, ktorými židia opovrhujú. Žena pohanka sa obracia na Ježiša. Oslovuje Žida. Zaujímavý je dialóg, ktorý odznieva pri tej príležitosti. Ježiš žene neodpovedá. Zdalo by sa, že Ježiš má tvrdé srdce voči tejto utrápenej žene, ktorá prosí o uzdravenie svojej dcéry, ktorú hrozne trápi zlý duch. Zdalo by sa, že apoštoli sú voči nej viac naklonení, keď oni sami sa za ňu prihovárajú. To len preto, aby mali od ženy pokoj, pretože žena hlasne volala. Ježiš však plní prísľub, ktorý dal Boh Otec Abrahámovi za jeho vieru. Ježiš ženu neodmieta. Ježiš chce, aby žena sa prejavila ako Abrahám, čiže prejavila svoju vieru v Boha, v Božstvo Ježiša Krista. Ženu chladný postoj Ježiša neodradí. Nevzdáva sa Ježiša. Ona verí, že Ježiš môže splniť jej prosbu a uzdraviť dcéru. Týrčania a Židia žili v nepriateľstve.
Ježiš chce, aby žena ukázala Židom čo je rozhodujúce, čo Boh od nás žiada. Celkovú odovzdanosť Bohu. Závislosť človeka na Bohu. Dôverovať v Boha viac ako v seba, príslušnosť k nejakému rodu, reči, národu alebo vlasti. Ježišove slová ktoré adresuje žene, nie sú urážkou ženy, ale skúškou pre ženu čo povie, aby Ježiš na základe jej slov mohol dať vysvetlenie, lekciu prítomným Židom. Pevná viera ženy udivuje zástup. Ona verí, že ako na chlieb majú právo najprv deti a potom šteňatá. Ale ona prosí len práve o tie omrvinky, ktorými pohŕdajú Židia. Žena verí, že Ježiš je Mesiáš. A takúto ženu, plnú viery, mal Ježiš odmietnuť? Prosila predsa Ježiša ako Boha o uzdravenie svojej dcéry, aby zlý duch už nad ňou nemal moc. Ježiš chváli vieru ženy.
Žena dala Ježišovi za pravdu a Ježiš dal za pravdu jej. Ona si uctila jeho vôľu ako svätú a on jej splnil jej vôľu. Jeho dobrota nezaostala za jej vierou. Jej vieru nazval veľkou. Taká viera je veľká, ktorá u Krista hľadá veľkú milosť. Boh tým sa neodtiahol od Izraela, svojho vyvoleného národa, ale dal najavo, že každý, kto uverí v neho, sa rovnako stáva účastným na jeho láske, vykúpení a spáse. Hľa, čo dokázala materinská láska. Amen.