Meditácia na 14.02.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7,31-37
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta," čo znamená: „Otvor sa!" V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč."
Kristus je náš Pán a aj nás uzdravuje. Miluje nás.
Všimli ste si, koľko je v našom okolí chorých ľudí? Nie tých, čo trpia, že ich bolí nejaký úd, orgán ľudského tela a už nie tých, čo trpia, ale tých, ktorí majú zdravé uši tela a nepočujú a zdravé ústa a sú nemí.
Pred nedávnom na železničnom priecestí vlak zabil študenta. Príčina nešťastia šokovala. Chlapec mal na ušiach sluchádka a počúval hudbu. Automaticky podliezol pod spustené závory, nepočul hluk, čo spôsoboval prichádzajúci vlak. Ktosi smutne poznamenal: Počúval a nepočul.
Evanjelium rozpráva o uzdravení hluchonemého a evanjelista svätý Marek končí slovami o Ježišovi. „Dobré robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč" (Mk 7,37). Opis udravenia hluchonemého vyvoláva veľa otázok a vyžaduje viaceré vysvetlenia. Všimnime si spôsob uzdravenia. Ježiš uzdravoval dotykom a verejne, ako v prípade malomocného, keď „vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý" (Mt 8,3). Ježiš robil zázraky pred očami ľudí a dokonca na diaľku uzdravoval ako v prípade stotníkovho sluhu. Stotníkovi povedal. „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril" (Mt 8,13). V prípade hluchonemého, Ježiš berie chorého stranou od ľudí. Chce byť s chorým sám. Pri uzdravení Ježiš používa znaky a slová. Dotýka sa chorých uší a jazyka s naslinenými prstami a plne týmto uzdravujúcim činom rešpektuje fakt, že fyzický svet je poznateľný prostredníctvom zmyslov. Ježiš prišiel ako Spasiteľ sveta. Týmito symbolickými dotykmi chorých miest hluchonemého, chcel Ježiš zaiste pripraviť na uzdravenie.
Ježiš vzbudzuje u chorého dôveru, a tým aj nádej. To preto, že chorý mohol v dôsledku svojej choroby iba tušiť, že prišiel Pomáhajúci. Hluchonemý má pochopiť, že uzdravenie sa musí vyprosiť "z hora", preto Ježiš „pozdvihol oči k nebu". Až potom, keď v chorom určite začína klíčiť viera a poznanie, vysloví Ježiš slovo moci "Effeta," čo znamená „Otvor sa" (Mk 7,34). Účinok slová je okamžitý a trváci. „V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával" (Mk 7,35).
Ježiš nechce našu bolesť. Dnešným evanjeliom nám pripomína našu starosť nielen o zdravie tela, ale aj zdravie duše. Ježiš uzdravil hluchonemého, nie preto aby potom trpel, ale preto, aby prácou na sebe, svojím posväcovaním si získal účasť v Božom kráľovstve. Naša viera je základ našej spásy. Ježiš aj dnes nám dáva znamenia, dotýka sa nielen nášho tela, ale i duše. Nadväzuje s nami kontakt verejný a často aj v súkromí. Ježiš prichádza nám na pomoc v našich slabostiach. Je správne, že vieme prosiť o pomoc svojho Boha. Ježiš prichádza k nám slabým, ale vyžaduje od nás vieru. Pýta sa, či veríme, že nám to môže urobiť? Rozhodujúca je na naša viera v jeho Božstvo.
Často zabúdame, že každý sme dostali od Boha klenot života, lásky, viery a nádeje. Zabúdame, že toto má hodnotu, z ktorej by sme mali čerpať po celú večnosť. Boh si praje, aby sme neboli hluchonemými. Amen.