Meditácia na 15.02.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Sobota 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 1-10
Kristus oslovuje aj nás
Často sa ku nám prihovára. Prejavuje nám svoju lásku vo sviatostiach, modlitbe, svätej omši, ale aj pri iných skutkoch kresťanského duchovného a telesného milosrdenstva. Je na každom z nás, aby sme s vierou prijímali tieto dary a získali milosti a dary pre život prirodzený i duchovný, pre život tu na zemi i večný. Ježiš hluchonemému uzdravil telo a cez telo sa dotkol i duše.
Chorý zo včerajšieho evanjelia to vyjadruje tým, že aj keď mu Ježiš prikázal, aby o tom nehovoril, pretože neprišla ešte jeho hodina, chorý nemlčí a čím „viac im to prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili" (Mk 7,36-37). Dnes je situácia opačná. Ježiš od nás čaká, a to právom, aby sme o jeho pomoci, láske ku nám hovorili, aká je skutočnosť? Kresťan je hluchonemý. Mlčí, keď má o Bohu hovoriť. Mlčí, keď Boh k nemu hovorí. Aká je naša viera? O viere nehovoria len ústa, ale celý náš život, naše skutky.
Uvedomujeme si, že chorý patrí lekárovi. Chorému treba pomôcť. A keď to vieme pochopiť v spojení s telom, v oblasti duše nám to tým viac nemá robiť ťažkosti. Podstata našej viery je v tom, že celú svoju nádej máme v Bohu, ktorý vidí do našich sŕdc a nevidí len náš zovňajšok. Viera vychádza z vernosti k tomu, čo človeka pozná a ktorý za človeka zomrel. Našou snahou je, stretávať sa s vierou s tým, ktorý jediný môže uzdraviť naše telo a dušu a to nie len na čas, ale na celú večnosť. Je správne, že všetci vedieme deti k tomu, aby svojím životom dokázali, že Boh si praje aby tí, čo v neho veria - nielen vedomosťami, ale aj skutkami, vyznávali a žili svoju vieru. Svet dnes potrebuje vzdelaných kresťanov, ale aj svätých. Nielen deti si pripomeňme požiadavku svätosti.
Môžeme si to aj na príklade. Viacerí maliari umelci vložili do svojich diel zvláštnu techniku. V Londýne - v chráme Sv. Pavla, je obraz s názvom "Svetlo sveta". Je na ňom znázornený text zo Zjavenia apoštola Jána: „Stojím predo dvermi a klopem". Ježiš v šere dňa, s lampášom v ruke stojí predo dvermi. Majstrovská technika spôsobuje, že keď sa divák pozerá na obraz z ktorejkoľvek strany, Ježiš vždy na človeka pozerá. Keď sa divák pohybuje pri pozeraní, má dojem, že aj Kristus sa pohybuje zároveň.
Je to naše memento. Boh sa vždy na nás pozerá. A záleží len na nás, či skutočne chceme byť.... V pýche človek zostane chorým. Pýcha je prekážkou prijať Boží dar. Pýcha je prekážkou, aby nás Boh uzdravil.
Vysvetlíme si to na príklade: Záhradník zaštepil na konár nový vrúblik. Keď vyrástol, na konári sa urodili nádherné jablká. Konár spyšnel. Vyhlásil kmeňu a koreňom stromu, že ich nepotrebuje. Tak sa rozhodli korene a kmeň, že konáru nedodajú živiny a vlahu. Čo nasledovalo? Vieme si predstaviť. Konár v ďalšom roku nezarodil ovocie. Vyschol.
Keď sme sklamali Boha, Boh nám môže dať ešte príležitosť a nemusí. Amen.