Meditácia na 18.02.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8,14-21
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!" Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" Odpovedali mu: „Dvanásť." „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?" Odpovedali mu: „Sedem." A povedal im: „Ešte nechápete?"
Eucharistia. Chlieb života
Zaiste aj vy máte určité obľúbené jedlo alebo nápoj. V oblasti viery sa stretávame s pokrmom, ktorý nemá obdoby, ktorému sa nedá nič prirovnať na zemi. O udalosti rozpráva evanjelium - o rozmnožení piatich chlebov a dvoch rýb na pustom mieste, kde sa veľký zástup nasýtil a kde nazbierali dvanásť plných košov odrobín, evanjeliu hovorí: „Ešte nechápete" (Mk 8, 21)?
Opis udalosti rozmnoženia chlebov poskytuje reflexie. Najprv obracia našu pozornosť na apoštolov, ktorí akoby stáli medzi Ježišom a hladným zástupom. Ich poslaním bude zvestovať ľuďom Boha. Túto úlohu dnes majú kňazi. Ich poslaním je ukázať ľuďom Boha a priviesť ľudí k Bohu. Je to ich povinnosť. Dostali úlohu rozdávať chlieb Božieho slova a Eucharistiu - Telo Kristovo. Oni dostali moc, že na ich slová, ktoré prvýkrát vyslovil Ježiš a im prikázal vyslovovať, sa z pšeničného chleba v našej Cirkvi, nekvaseného, v iných cirkvách sa môže používať aj kvasený chlieb, stáva z chleba Telo Krista. Vlastnosti chleba sa pritom nemenia. Zostáva chuť, farba, vôňa, veľkosť, ale mení sa podstata. Na túto úlohu pripravoval Ježiš pri rozmnožení chlebov na púšti učeníkov. Ježiš „lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom" (Mt 14,19). Z tejto udalosti kňazom prislúcha aj povinnosť starať sa podľa možnosti o hmotné dobro pre nich zverených.
Scéna rozpráva aj o nádeji. Zástup, kde len mužov je asi päťtisíc, okrem žien a detí, zabudne pri počúvaní Ježiša, na potrebu tela - jedlo. Ježiš nezabúda ani na túto skutočnosť. Apoštoli vidia len pusté miesto, kde práve sa nachádzajú. Pre Ježiša nejestvuje beznádejná situácia. Prianím Ježiša je, aby udalosť utkvela hlboko v pamäti apoštolov, aby si na vždy zapamätali, že nejestvuje taká situácia, v ktorej by Kristus nemohol pomôcť. Je potrebná viera. Ako potrebuje kňaz mať vieru, keď v jeho rukách sa z chleba stáva Telo Krista. Príhoda z púšte poúča o nevyčerpateľnom poklade Pána Ježiša. On má vždy, aj keď veľa rozdá, Ježišovi nikdy nebude chýbať. Ak by sa kňazské účinkovanie opieralo len o ľudskú múdrosť, veľmi rýchlo by sa vyčerpalo, ale ono je opreté o Božie slovo.
Kto spolupracuje s Bohom, kto viac myslí na Boha ako na seba, ten nikdy nemôže spoznať nedostatok, spodok, dno. Tak ako Telo Pána Ježiša, vďaka Božej milosti, sa nikdy nemôže vyčerpať, ale čím ďalej, tým viac sa môže presvedčiť o láske Pána Ježiša.
Kňaz, ktorý verne reprezentuje svojho Majstra, nikdy sa neocitne v situácií, že má prázdne ruky. Jeho ruky vždy budú mať čo ponúknuť, čím obdarovať, čím obohatiť. Kto verí v zázrak rozmnoženia chlebov a rýb, nikdy nebude pociťovať stav núdze a krízy. Eucharistia má úžasnú moc. Dáva človeku to, čo inde nájsť a dostať nemôže. Robí človeka šťastným. Amen.