Meditácia na 22.02.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 9,2-13
Aké plány má s nami Ježiš?
Prečo si Ježiš vybral Tábor - kvôli čomu? Aby nám pripomenul, kto je, čo od nás chce, čo je naše poslanie?
Keď bral na horu so sebou Petra, Jakuba a Jána, do samoty, nevedeli títo traja, čo my dnes vieme. Tam odzneli slová: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho." A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša" (Mk 9,7-8).
Táto udalosť sa nedotýkala len Ježiša, ale i učeníkov a veriacich až do konca čias. Je to memento, aby sme Ježiša viac poznávali a viac mu dôverovali. Ježiš sa v očiach učeníkov i našich očiach stáva Mesiášom. Spoznávame Ježiša mocnejšieho ako smrť, ktorého moc presahuje akúkoľvek pozemskú moc. Udalosť prekračuje horizont času a priestoru. Ježiš sa rozprával s Mojžišom, ktorý žil v inej epoche a Eliášom, ktorý žil oveľa neskôr. Apoštoli boli preľaknutí. Prezrádza to správanie Petra. Tým je povedané, že aj my sa máme dať viesť Ježišom do ticha, prežiť pôstny čas, aby sme mohli splniť poslanie, ktorým nás Boh cez Cirkev poveruje. My vieme, že Ježiš skutočne vstal zmŕtvych. Vieme, čo zmŕtvychvstanie znamená v dejinách spásy. A práve príprava na veľkonočné sviatky, keď si budeme pripomínať zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, teda už dnes máme prežiť zmenu svojho života.
Doterajším životom sme možno podobní poviedke o pavúkovi, ktorú napísala Jorgenson. Pavúk si uplietol silné vlákno a upevnil ho na kmeni stromu. Po vetvičkách napínal svoje nite, kým nebola sieť hotová. Sieť bola veľká a denne sa do nej zachytávalo niekoľko múch, ktoré mu slúžili za stravu. Pavúčik tučnel, až sa z neho stal mohutný pavúk. Pri prehliadke svojej siete zbadal vlákno, na ktoré zabudol. Zabudol, že toto vlákno drží celú pavučinu. Povedal si vedy: „Toto vlákno je zbytočné, preč s ním." Stalo sa, čo neočakával. Len čo pretrhol vlákno, padlá celá sieť aj s pavúkom dolu. Celé jeho dielo vyšlo nazmar.
Poučenie je jasné, aj my sa zamyslime sa nad sebou a pýtajme sa, akú tvár máme mať? Zaiste takú, ako od nás očakáva Boh. Je správne, že sa chránime falošnej pokory. Bohu je milá skromnosť, ale je potrebné ju pestovať, rozvíjať a chrániť. Uvedomujeme si, že sme dostali veľa talentov a čnosti. Mať tvár dieťaťa Božieho. Od krstu máme si túto tvár nielen chrániť,ale aj o ňu sa strať. Pri krste sme prijali nielen práva, ale aj povinnosti dieťaťa Božieho. Tým viac si uvedomujeme, že Boží Syn, Ježiš Kristus prijal tvár človeka. Tak cítime zopovednosť, aby sme my v Ježišovej tvári prijali tvár Boha. Táto skutočnosť je mementom, aby sme v každodennom živote na to nezabudli. Amen.