Meditácia na 01.03.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Sobota 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 10,13-16
NEPREHLIADNITE NOVINKY na MAREC
Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Sila manželskej lásky.
Veriaci kresťania musia si byť vedomí, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych aj pre ich manželský zväzok. V ich spoločnom živote bude kríž a kríže, i napriek láske, ktorú cítia k sebe. Majú si pripomínať slová Ježiša: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24).
Sme predsa poznačení dedičným hriechom. A manželia si majú často pripomínať slová, keď si vysluhovali sviatosť manželstva: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom, že mu budeš vernou manželkou, že ju, že ho neopustíš, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v chorobe ani v zdraví, a že ju, že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?"
V Písme predsa čítame: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mk 10,9). Je to žriedlo novej satisfakcie pre Boha i pre nás. Cirkev pozerá na každé manželstvo s radosťou, láskou, vďačnosťou i satisfakciou. V láske manželov rozoznávame lásku, ktorou obdarúva sám Kristus i Cirkev. Satisfakcia je tým väčšia, čím väčšia je láska muža k žene a ženy k mužovi. Je správne, keď si z dnešného evanjelia o manželstve chceme vziať dôležitú pravdu, že dobré manželstvo, trvalá a verná jednota muža a ženy bola a je možná. Nech sa robí čokoľvek. Prečo? Pretože žena je pre muža " kosť z mojích kostí". Pretože človek je povolaný pre partnerstvo a to biologicky i psychicky. Pretože Boh to tak chce, aby tí dvaja boli skrze manželstvo jeho. A taktiež aj preto, že Ježiš pre poriadok spásy i pre dobu Nového zákona to potvrdil. Problémy manželstva sa týkajú celého komplexu otázok života človeka.
Kedysi sa bohatá Rimanka pýtala rabína Jossiho Chalafty: „Čo robí Boh celý deň?" Rabín jej odpovedal: „Dáva dohromady manželské páry. Vyberá, kto si má koho zobrať. Tento muž, túto ženu, tato žena tohto muža a tak ďalej." „Na tom nie je nič zvláštneho," poznamenala Rimanka, „to dokážem aj ja. Za jeden deň dám dohromady aj tisíc párov." Rabín na to nič nepovedal. Keď sa pani vrátila do svojho paláca, dala si zavolať všetkých otrokov a otrokyne a vydala a oženila ich navzájom. Prikázala: „Ty si zoberieš tamtú a ti zas si zoberieš tamtoho." V noci sa skoro všetky manželské páry pohádali a pobili. Hneď ráno sa vydali ku svojej pani. Jeden otrok mal rozbitú hlavu, iná otrokyňa mala monokel na oku a ďalší otrok mal rozbitý nos... Pani si zavolala rabína Jossiho. Povedala mu, čo sa stalo a vyhlásila: „Mal si pravdu. Vidím, že muža zo ženou môže spojiť dohromady jedine Boh." V tom sa ozval hlas z neba: „To nie je ľahké ani pre mňa."
A každý, pri dobrej vôli musí povedať, že je správne to, čo učí a zachováva Cirkev, že nesúhlasí s rozvodom. Mladí ľudia nie sú zlí. ...koľko ich trpí pre svojich rodičov... Amen.