Meditácia na 03.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10,17-27
Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti." Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?" Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."
Živé Božie slovo pre náš život. Ježiš nás učí, ako žiť a získať večný život.
Dnes sa nám ponúkajú zaručené návody, ako rýchlo schudnúť, ako rýchlo zbohatnúť, ako si udržať mladosť, ako úspešne podnikať a podobne. Čo tak si položiť otázku ktorú "ktosi" položil Ježišovi: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život" (Mk 10,17)?
Známa príhoda z evanjelia predstavuje "kohosi", hovoríme, že to bol bohatý mládenec, ktorý hľadá podmienky pre večný život. Prichádza náhlivo, dokonca „kľakol si pred" (Mk 10,17) Ježišom a nazve Ježiša „učiteľ dobrý" (Mk 10,17). Ježiš je oslovený: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život" (Mk 10,17)? Hoci Ježiš nepochybuje o vážnosti záležitosti tohto človeka, zakazuje mu také oslovenie. Oslovenie "dobrý učiteľ" prezrádza vnútorný postoj, ktorý Spasiteľ nemôže schváliť.
V myšlienkovom svete tohto človeka má človek priveľa vlastnej dôležitosti. Je príliš zamestnaný sám sebou. Nedáva dostatok priestoru Bohu. Túto zaujatosť sebou samým, cítiť z vypovedaných slov, v ktorých sa predvádza "ja" a neznesiteľne sa derie do popredia. Z rozhovoru s Ježišom je vidieť, že tento muž považuje za celkom prirodzené, že po dobrých skutkoch, ktoré koná a zachováva od svojej mladosti, bude nasledovať celkom iste večný život ako dedičstvo. Ježišovi nie je nič utajené. Mocným zásahom rieši veci. Keď mu zakáže nazývať ho dobrým, Ježiš odhaľuje, že vidí v Ježišovi len človeka a Ježiš poukazuje na to, že jedine Boh je dobrý. Boh, keď dáva človeku prikázania, dáva ich preto, aby viedli k večnému životu. Muž zotrvával stále vo svojom omyle, hoci prikázania „zachovával od svojej mladosti" (Mk 10,20) a Ježiš sa vtedy s láskou pozrel na muža, ale jasne poukázal na prekážku, ktorá stojí mu v ceste do Božieho kráľovstva. „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi" (Mk 10,21). Muž s Ježišovými slovami nesúhlasil a odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Boh zjavil ľuďom múdrosť, keď zjavuje seba. Hovoril cez prorokov a nakoniec prehovoril skrze svojho Syna, ktorý je Jeho Slovo. Slovom živým i slovom života. Božie Slovo aj dnes znie pre nás. Slová dnešného evanjelia nie sú len o Bohu, ale sú nástrojom, aby Boh mohol prehovoriť ku nám, ku každému z nás. Povedzte, sú tieto slová Ježiša ťažké?
Iný muž, volá sa Karol, spomína na mladosť, že keď čítal evanjeliá a počúval výklad Svätého písma v kostole, prichádzal na to, že sú to veľmi vážne slová, ktoré sa nedajú ničím a nikým nahradiť. Tak vlastne to, že Božie slovo veľa vyžaduje, to priviedlo blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. - Karola Wojtylu k tomu, že v Božom slove je pravda. Amen.