Meditácia na 06.03.2014
Meditácia Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po popolcovej strede | Lk 9,22-25
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!"
Buďme ľuďmi obety
Pôstna doba je čas na upevnenie pokoja vo svojom srdci. Príležitosť ku sviatosti zmierenia, náprave, prehodnoteniu názorov, postojov, mienok, ktoré ničia vo vnútri pokoj, radosť. A preto platia slová Ježiša: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba..." (Lk 9,23).
Posypanie hlavy popolom je symbolické gesto nového začiatku. Popol vzniká spálením niečoho, nie iba vlaňajších ratolestí požehnaných na Kvetnú nedeľu. Oheň ničí, ale zároveň umožňuje začať nový život. Pri spaľovaní, činnosti ohňa vzniká teplo a svetlo. Dá sa z nich vydedukovať to, čo od nás očakávajú ľudia i Boh. Kristus nechce naše zničenie, ale náš život. Popol je vlastne prach. Viera nás učí, že náš prirodzený život sa skončí v znamení prachu. Telo podľahne skaze, len duša smrťou prechádza do nového života, keď ju bude pri vzkriesení nasledovať aj oslávené telo. Pôstny čas a myšlienka na cintorín, smrť, a čo bude nasledovať u každého z nás, nie je nepotrebná. Naopak. Kristovo utrpenie a smrť za nás končí veľkonočným aleluja, zmŕtvychvstaním, keď Kristus premohol smrť, aby sme mi mali život večný.
S popolom súvisí aj nový život. Na vyhorenisku sa znova stavia. Nové, krajšie, prospešnejšie vzniká, keď človek pochopí, že život musí ísť ďalej. Aj iný obraz si pripomeňme: V pôste robia záhradníci posledné prípravy, aby úroda bola bohatá. Neubránia sa však mrazom. Preto šľachtia, nové odrody stromov, odolnejšie mrazom, aby bola úroda istejšia. Keď však záhradník očakáva mráz, kladením ohňa a pomocou dymu v záhrade, môže aspoň z časti ochrániť úrodu pokiaľ mráz nie je moc silný.
Kresťan práve preto robí všetko, rozmýšľa, koná, neuspokojí sa s menším, ale túži po veľkých ideáloch. V pôste je čas osvedčiť sa, že sa nenecháme ovplyvniť znechutením, ale budeme otvorení pre potreby duše a spásy svojej či blížnych. Uvedomujeme si, že živá túžba po Bohu nás uchráni pred priemernosťou a konformizmom. Časté stretnutia s Kristom v pôstnom čase v modlitbe, pôste, almužne obohatia náš duchovný život novým svetlom a usmernia nás na cestu za Kristom, ako jeho svedkov. Pôstny čas je aj výzva ukázať svetu, že sa mýli, keď podceňuje, ironizuje, zaznáva praktiky pôstu. Áno, pôst v duchu chudnutia, choroby môže človek prežiť aj v inom čase. V čase liturgického pôstu sa však spájame mnohí, a tak zjednotení duchovne i fyzicky na modlitbách, dokážeme premôcť seba, a povzbudiť, inšpirovať k zmene aj iných.
Spomeňme si na niečo z pôstneho času vo svojom živote, čo nám môže poslúžiť ku konkrétnym skutkom. Prežívajme pôst spoločne. Príkladom upevňujeme bratské spoločenstvo, ktoré máme naplno prežiť v nebi. Chráňme sa zlého príkladu, pohoršenia, hriechu. Amen.