Meditácia na 08.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po popolcovej strede | Lk 5,27-32
Ježiš videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!" On vstal, opustil všetko a išiel za ním. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?" Odpovedal im Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali."
Pôst môže liečiť
O pôstnej dobe dá sa povedať, že ju viac a najviac prežívame v duchu viery. Od posypania popolom až po veľkonočné obrady, i tí, čo menej praktizujú vieru, sú vnímavejší, aspoň na niektoré praktiky viery. Viac pozornosti sa venuje Cirkvi v masmédiách, rozhovoroch, ale i myšlienke na sebazápor alebo hriech. Kto sa cíti viac kresťanom, nájde si čas na krížovú cestu, sviatosť zmierenia, či zapojí sa do skutkov kajúcnosti, piatky bez mäsa, niečo si odoprieť, zriecť sa niečoho dovoleného a príjemného a viac myslieť na svoju spásu. Sú to určité zážitky.
Ježiš, keď hovorí: „Lekára nepotrebujú zdraví ale chorí...Neprišiel som..." (Lk 5,32), prihovára sa ku nám, keď cítime svoju chorobu - hriech. Viera má svoje opodstatnenie aj v zážitkoch. Veriť znamená aj stretnúť sa s Bohom a dať sa mu do dispozície. Preto stretnutie s Bohom má silu, že môže sa človek zmeniť. V pôstnej dobe, zvlášť veriaci pociťujeme a uvedomujeme si potrebu zmeniť život, zanechať cestu hriechu, napraviť sa. Preto udalosť premenenia Pána Ježiša na hore, je v pôste významnou pomôckou, inšpiráciou, dať Bohu, čo Bohu patrí. Premenenie Pána je výzvou vrátiť sa k Bohu. Dostávame príležitosť dokázať, že chceme žiť vo večnosti s Bohom.
Ernest Psichari, vnuk známeho Renana, ako veliteľ francúzskej cudzineckej légie, prežil púštnu búrku. Otrasený vo svojom vnútri týmto zážitkom, keď búrka prestala, padol na kolená obkľúčený svojimi vojakmi a silným hlasom zvolal: „Páni, Boh jestvuje! Verím v Jeho jestvovanie." Potom odcestoval do Paríža a v kostole otcov Dominikánov prijal krst. Jakub Maritain mu bol krstným otcom. Búrka na púšti mu bol zážitok, prejav Božej lásky, čo sa dotklo hĺbky jeho vnútra, života, že spôsobila zmenu v jeho živote. Nielen návrat, ale aj ďalšie následne veci, ktoré hovoria o jeho pravom žitom kresťanstve. Vyliečil sa z chorôb hriechu. Stal sa, ako hovorí, šťastným.
Pôstna doba vyzýva aj nás zamyslieť sa nad sebou. Dovoliť Bohu, aby snáď i určitým zážitkom sa mohol dotknúť nášho vnútra. Mať oči, uši, srdce otvorené, je z našej strany aj potrebné, dôležité, byť vnímavý, citlivý na vnuknutia, stretnutia, veci, udalosti. Snáď mať čas na vážne štúdium o Bohu, človeku, poslaní a cieli či zmysle života. Ak chce človek uhasiť túžbu po šťastí, ktorá spaľuje mu srdce, musí nasmerovať svoje kroky ku Kristovi. Ježiš je vždy neďaleko. Náš život je vlastne neustále stretnutie s Ježišom. Práve preto je dôležité si uvedomiť, význam udalosti premenenia na hore.
Pôst je čas preanalyzovať svoj život kresťana a dať si odpoveď na otázky takéhoto obsahu:
Ako som ďaleko od Boha?
Ako žijem svoju vieru?
Som kresťan len v kostole?
Úprimný návrat, vnútorná premena v čase týchto pôstnych dní obnovy, nech nás vyvedie na horu Premenenia, aby sme zažili svoje vnútorné premenenie. Amen.