Meditácia na 09.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
1. pôstna nedeľa - Osmy príkaz Desatora
Česť a dobré meno
Je to poklad, čo sa skrýva za dobrým menom.
Charakter. Čo vyvoláva toto slovo v nás? Čo si uvedomujeme, keď počnúc parlamentom, a snáď aj v našej rodine, sa berie dobré meno, česť...? Aký máme vzťah k ohováraniu a osočovaniu...? Skúsme si uvedomiť a realizovať vo svojom živote: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty iným.
Zamyslime sa nad ôsmym Božím prikázaním, ktoré Boh dal Mojžišovi na hore Sínaji. „Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu."
Toto prikázanie v živote je dosť často podceňované. Nepovedať krivého svedectva proti blížnemu je obťažné a namáhavé. Aj Ježiš napomínal a karhal, či už svojich učeníkov alebo ľudí, čo ho obklopovali. Je veľa statí v Písme, kde Ježiš osobne napomína, alebo aj napráva myšlienky ľudí, lebo on vidí aj do srdca človeka a vie, čo má človek v úmysle, čo ho trápi, alebo na čo sa pripravuje. Už aj v Starom Zákone si prekročenie nejakého prikázania zasluhovalo trest, a to nie ľahký. Tiež v Novom Zákone môžeme badať rôzne priestupky, ohovárania alebo posudzovania, krivé svedectvo zo strany farizejov a ďalších, im podobných skupín. Ale Ježiš aj na tieto priestupky vedel upozorniť a poukázať na to, čo je v ľudskom srdci zlé. Aj svojim učeníkom hovorieval, aby boli pripravení na to, že ich budú posudzovať, ohovárať aj krivo svedčiť proti nim. Ale Ježiš nás svojím životom učí, že aj vyrieknutie krivého svedectva proti druhému sa nakoniec obráti proti tomu, kto toto svedectvo vydáva. Určite sme sa aj my dostali do situácie, že sme boli na strane odsúdených, resp. na strane ohováraných alebo posudzovaných, alebo nebodaj aj na tej druhej strane. Ako som kdesi čítal, jediné, čo sa nedá zastaviť, je vystrelený šíp a povedané slovo.
Slovo, ktoré vypustíme z úst sa už nedá vrátiť, nedá sa už napraviť a už vonkoncom nejako zmeniť. Takéto slovo letí obrovskou rýchlosťou a zasahuje človeka priamo do srdca, ba povedal by som, že slovo je ešte ostrejšie ako šíp, ba aj ako meč. Rana po ublížení slovom bolí veľmi dlho a jej zacelenie je veľmi bolestivé a stále nám vŕta v našom vnútri. Verím, milovaní, že nikto z nás by nechcel byť nástrojom nejakej krivdy, ohovárania alebo zlého svedectva pred druhými, lebo nikomu z nás by to nebolo a nie je príjemné. Skúsme odstraňovať zo svojho života všetko to zlé. Skúsme sa držať výroku Pána Ježiša: „Čo nechcete, aby iní robili vám, nerobte ani vy im." Ak nechceme, aby nás niekto stále premieľal v ústach, tak to nerobme ani my. Veľmi ľahko sa nám pri stretnutiach ohovára, alebo ako to zvyknú mladí hovoriť „konštatuje" o osobe, ktorá tam nie je prítomná. Ale Ježiš nás povzbudzuje slovami: „Milujte aj svojich nepriateľov." Snažme sa zanechať, alebo lepšie povedané úplne odstrániť tieto zlozvyky z našich rodín, ale najmä z našich sŕdc. Predstavme si, čo by asi v tej chvíli urobil na našom mieste Ježiš, ako by sa v takejto situácii a chvíli zachoval. Možno takým povzbudením k tomu, ako sa zrieknuť či už ohovárania alebo neoprávneného svedectva voči druhým, nám dá aj tento príbeh.
Filip Neri bol veselý svätec. Raz chcel istú ženu odnaučiť ohovárať. Požiadal ju, aby mu na trhu kúpila sliepku. A povedal jej, aby ju cestou späť hneď aj ošklbala. V ten deň fúkal silný vietor. Keď žena aj so sliepkou prišla k Filipovi Nerimu, svätec ju pochválil a dodal: „Nechajte sliepku tu a choďte mi pozbierať perie." „Ale to je nemožné!", zvolala žena. „Vietor ho rozniesol na všetky strany sveta." Filip Neri na to povedal: „A tak isto je nemožné napraviť aj vaše zlomyseľné reči a ohováranie."
Tu vidíme, bratia a sestry, ako slová ohovárania a krivého svedectva môžu ublížiť. Tu môžeme vidieť, ako vie byť ľudský jazyk ostrejší ako meč a rýchlejší ako šíp. Prosme Pána, aby nás tieto zlozvyky neovládali, ale aby sme sa ich s pomocou Pána zriekali a odstraňovali, a tak sa mu vo všetkom páčili. Amen.