Meditácia na 11.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 1. pôstnej nedeli | Mt 6,7-15
viac o modlitbe sa dozviete tu:
Rozprávať sa s Bohom & Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka - MODLITBA & Božie slovo počuť, vidieť a žiť
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy."
Modlitba ako rozhovor s Bohom. Ako vyzerá naša modlitba.
V živote sme už iste zažili veľa chvíľ, keď sa nám nič nechce a nič sa nám nedarí! Vtedy všetko, dokonca to môže byť aj s modlitbou, berieme ako príťaž, niečo čo „musíme" a nie to, čo chceme! Ježiš povedal apoštolom: „Vy sa budete modliť takto:" (Mt 61,9).
Hovorí modlitbe! A to nie hocijakej, ale o modlitbe Ježiša. Ak čítame pozorne nielen dnešné evanjelium, ale všetky štyri evanjeliá, kde sa opisuje Ježišov život, vidíme v nich Ježiša, ako sa často modlí. Modlí sa s nimi, pred nimi. Modlí sa nie preto, že ich chce učiť, ako sa majú modliť, nie preto, že im chce dať „dobrý príklad". Jednoducho preto, že mu je to vlastné, že je to spontánny, vždy prítomný prejav jeho spojenia s Otcom.
A táto vnútorná oddanosť, vrúcnosť tak prežiari i celé jeho vonkajšie konanie, postoj, štýl, že je vždy príkladom. Je rovnaký pri modlitbe v samote, s učeníkmi, medzi zástupmi. Ale učeníci sú nadšení jeho modlitbou. Boli predsa muži modlitby, ale tak sa modliť a prosiť ešte nevedeli a nepočuli. Preto ho prosia: „Pane, nauč aj nás modliť sa tak, ako Ty!.." Ježiš hovorí: „Váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili" (Mt 6,8). Učí ich modlitbu „Otče náš", ktorá pozostáva z jedného oslovenia a zo šiestich prosieb. Prvé vyjadrujú záujem o Božie kráľovstvo, ktoré bude medzi nami, ak budeme plniť Božiu vôľu. Ostatné vyjadrujú našu túžbu po chlebe, odpustení a ochrane pred hriechom, teda túžbu po tom, čo denne potrebujeme, aby sme mohli plniť Božie priania, a tým približovať Božie kráľovstvo. Oslovenie, ktorým sa táto modlitba začína, a prosby, ktorými pokračuje, to všetko je aj akési stručné, ale pritom veľmi obsažné vierovyznanie.
Tento text je u Lukáša kratší ako u Matúša, ale nič to nemení na tom, že aj keď ho máme v dvoch obmenách, Boh je tu pre nás Otcom, predstaviteľom spravodlivosti a lásky, vďačnosti a milosrdenstva. Touto modlitbou Otčenáša Ježiš naznačil, že prosby, ktoré predkladáme Bohu, majú byť pokorné ako prosby poddaných, keď stoja pred kráľom, dôverčivé ako prosby detí, keď stoja pred otcom, a dobroprajné ako prosby tých, čo sa rozhodli pomôcť nimi čím viacerým, a majú byť i vytrvalé.
Ako to vyzerá s mojou modlitbou? Modlím sa vôbec? A keď sa modlím, čo pri tom prežívam? Nie je tu akási povrchnosť či všednosť? Túto modlitba isto všetci dobre vieme naspamäť „recitovať" od malička, ale koľkokrát v živote sme sa pokúsili ňou osloviť svojho Otca v úprimnosti, pokore, dôvere a tichosti svojho srdca? Nikdy nezabudnime a pamätajme na to, že ak hovoríme nášmu Otcovi slová modlitby, otvárame si cestu k jeho srdcu! Prosme Ducha Svätého, aby nám pomohol modliť sa s radosťou v srdci, nábožne, úprimne, vytrvalo a z čo najväčšou dôverou a potom aby sme sa mohli tešiť na stretnutia s Ním! Začnime už dnes! Amen.