Meditácia na 13.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 1. pôstnej nedeli | Mt 7,7-12
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci."
Kto prosí, dostane.
Kto vie prosiť, vie v živote veľa. Vytráca sa na škodu vedieť prosiť. Za poprosenie sa nemusíme hanbiť. Naopak, rodičia, vychovávatelia, učme našu mládež vedieť prosiť. Hovorí aj Ježiš: „Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im" (Mt 7,12). Najprv sa sami naučme prosiť a mládež pochopí.
Táto Ježišova výzva však prevyšuje našu ľudovú múdrosť, ktorá sa skôr podobá starozákonnému: „Čo sa nepáči tebe, nerob ani inému" (Tob 4,16). Vedieť vo svojom živote, čo je prosebná modlitba. Bohu sa páči. Ježišova výzva: „Proste a dostanete" (Mt, 7,7). Ak Ježiš od nás požaduje konanie dobra, vie, že dobro nie vždy je odmenené dobrom. Vie, že, cesta dobra je ťažká, je to úzka cesta a prechádza tesnou bránou. Len ona je však cestou do života.
Ak by sme porovnávali morálne predpisy dané Bohom Mojžišovi, či priamo dané Ježišom - s predpismi iných náboženstiev alebo etických princípov, zistili by sme, že sa z veľkej časti zhodujú. Prečo? Pre schopnosť poznať dobro. Už malé dieťa vie, že bolesť, bitka či choroba sú zlé, ale vie aj to, čo je dobré. Z poznania dobra a zla, ktoré sa ma dotýkajú, si uvedomujem, že aj druhí trpia pre zlo a dobro im pomáha rozvíjať sa. Na základe vlastnej skúsenosti odvodzujem, čo je dobro a čo je zlo. Táto schopnosť poznať dobro a zlo nie je však absolútna. Často pochybujeme, čo je správne a čo nie. Boh nám preto pomáha svojím Zákonom. Ak určuje robte toto, nechce nás obmedzovať, ale viesť, aby sme dosiahli život.
Kňaz povedal v kázni: „Odmeniť dobro zlom je diabolské, odmeniť zlo zlom je pudové, odmeniť dobro dobrom je ľudské, no odmeniť zlo dobrom je kresťanské." Vidíme, že nie vždy platí: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Koľkokrát je dobro odmenené zlom. Ak ja udriem, najskôr sa dočkám úderu. No ak ja vykonám dobro, dočkám sa odmeny? Určite, ale len od Boha. Človek sa mi môže aj za dobro "poďakovať" zlom.
Jeden z profesorov prezentoval svoju teóriu facky. Hovoril: „V televíznej relácii vystúpilo mladé dievča a povedalo, že nevie, čo je dobré a čo zlé a ani nevie, kto má právo o tom rozhodovať." Profesor dodal, že on by jej to nevysvetľoval, asi by to dlho trvalo. Dal by jej len jednu facku. Keby sa z nej prebrala, hneď by vedela aký rozdiel je medzi dobrým či zlým. Profesor nie je žiadny grobian, ale týmto vysvetlil, že ľudia, ktorí relativizujú pojem dobra a zla, sú buď nie veľmi múdri, alebo sú veľmi prefíkaní. Hlavne na druhých si dajme pozor. Povedia, že zlo nemôžeme poznať, a tak budú zlo konať - pričom ich nemôžeme súdiť.
Poznať dobro je však málo, musíme ho aj konať. Žiť podľa toho, čo poznáme. Zahĺbme sa do svojho srdca. Zistíme, či konáme tak, ako by sme chceli, aby sa správali ľudia k nám. Ak tak nekonáme, potom prosme pri tejto svätej obeti: o silu zmeniť to. Amen.