Meditácia na 14.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 1. pôstnej nedeli | Mt 5,20-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!` Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,` pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,` pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera."
Denne buďme spravodliví
Kto sa nestretol so spravodlivosťou? Moja, tvoja, naša... spravodlivosť. Je jedna. Preto Ježiš hovorí: ,,Počuli ste, že otcom bolo povedané: ,,Nezabiješ." Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím, pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá" (Mt 5,21-22).
Aby hriech, ktorý je nekonečne nebezpečnejší ako burina v záhradke, nenarobil škodu, treba ho vypozorovať, vybadať už v zárodku. Najlepšie vtedy, keď ešte len klíči. Vtedy sa ho človek zbaví najľahšie a vtedy nepoškodí ani jeho samotného, ani jeho blížnych. Pán Ježiš toto pripomína ohľadom hnevu. V zárodku je hnev len málo intenzívny, možno súvisí s pocitom urazenosti, krivdy, závisti... V tejto fáze nie je ťažké ho vytrhnúť, premôcť, odpustiť blížnemu. Ak ho človek však začne v sebe živiť, polievať, kŕmiť ho a nezriekne sa ho, hnev začne pomaly rásť, zapúšťať čoraz hlbšie a širšie korene. A postupne začne prinášať zhubné ovocie. Samotný človek vnútorne trpí, hnev ho zožiera, zabíja v ňom pokoj a radosť, spôsobuje napätie. Tento vnútorný nesúlad človek neudrží dlho v sebe utajený. Začne sa prejavovať formou psychického či fyzického ublíženia blížnemu, či dokonca vraždou.
A v záhradke sa môžeme ešte niečomu dôležitému naučiť. Burine sa najviac darí tam, kde nerastie žiadna rastlina, zelenina. Tam má najviac živín, vlahy a svetla. Tak aj hriech sa najlepšie zakorení tam, kde nerastú žiadne čnosti. Nestačí teda len hnev potláčať, ale treba aj pestovať pozitívnu čnosť lásky. Platí Ježišov príkaz: „...Choď sa zmieriť so svojím bratom..." ( Mt 5,24). Preto je potrebné, nachvíľku obrátiť svoj pohľad od oltára a pozrieť sa vedľa seba alebo i za seba, na bratov a sestry. Aký mám k nim vzťah? Nevyčítal by mi niekto z nich niečo? Nebolo by to náhodou aj oprávnené? Ale neostaňme len pri skúmaní našich negatív, chýb v tejto oblasti. Poďme ďalej. Pýtajme sa pozitívne! Čo by som mohol pre nich konkrétne urobiť? Možno pre starších a bezvládnych alebo pre tých najbližších, aspoň niečo drobné. Máme chronicky známy príkaz: nezabiješ. Poznám jeden spôsob ako možno zabíjať nepriateľov.
Dvorania vraj vyčítali cisárovi Žigmundovi, že s nepriateľmi zaobchádza veľkodušne, že by ich mal všetkých pozabíjať. Cisár im odpovedal: ,,Máte pravdu, nepriatelia sa majú zničiť - ale veľkodušnosťou. Vtedy zabijeme v nich nepriateľov a urobíme si z nich priateľov."
Nenechajme sa ničiť a zožierať hnevom, túžbou po pomste. Odstráňme ho tak že sa zmierime s blížnymi, zničíme v nich nepriateľov, budeme mať viac priateľov. Náš život sa stane o čosi krajší radostnejší a pokojnejší. Prajem vám i sebe, aby nás aj toto zamyslenie, kde sa sprítomňuje dojímavá Ježišova láska k nám, posilní a znova zapáli túžbou bojovať za lásku, pokoj a zmierenie. Amen.