Meditácia na 18.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 2. pôstnej nedeli | Mt 23,1-12
Viac o PÝCHE & POKORE v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Poníženosť je pekná čnosť.
Všimli ste si, že o pýche sa pomerne málo hovorí? Škoda, že zabúdame na to. Protikladom je pokora a poníženosť. Sv.Terezka by nám povedala, aby sme sa realistickým pohľadom, čo najskôr zadívali na seba a na realitu.
K takému uvažovaniu nás pozýva Ježiš, hovorí: „Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Mt 23,12).
Ježiš pranieruje pokrytectvo a pýchu. Pýcha priviedla k povrchnému duchovnému životu, len sa páčili ľuďom. „Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli" (Mt 23,5). Boh haní pýchu, namyslenosť a milovanie seba. V "Magnifikate" Panna Mária hovorí: „Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1,51). Sv. Peter aj sv. Jakub pripomínajú: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť" (1 Pt 5,5), (Jak 4,6).
Opak pýchy vyzdvihuje apoštol Jakub: „Priblížte sa k Bohu... Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši" (Jak 4,8.10). Nie je správne sa nám pýšiť, pripomína sv. Pavol: „Veď kto ti dáva vyniknúť?"! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal" (1 Kor 4,7)? Vo Svätom písme je pýcha považovaná za jeden z hlavných hriechov. Pýcha uzatvára srdce človeka pre prijatie Boha. Pýcha odporuje pravej múdrosti. Ježiš hovorí farizejom: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné" (Lk 16,15).
Pokora u ľudí - pred Pánom je zdrojom mnohých požehnaní. Nedajme sa pomýliť! Pretože farizejstvo ako také nevymrelo. Nie je len v našom okolí, ale nie je aj v nás? Múdry kresťan sa nedá pomýliť. Pokoru žije aktívnym spôsobom. Keď prijíma potlesk za svoje úspechy, dáva zaznieť vo svojich ušiach aj smiechu, ktorý vyvolali jeho neúspechy. Je zdravo nespokojný sám so sebou, čo mu pomáha rásť v apoštolskej práci. Nezabúda, že aj priemerní ľudia môžu hrešiť prehnaným sebavedomím. Pokorný človek si je vedomý, že svoj smútok, ak ho nezaženie, môže byť plášťom jeho pýchy. Kto je pyšný, nevíťazí nad sebou. Pýcha vzdiaľuje od Ježiša a pokora robí blízkym Ježišovi. Je správne, že sa chceme a vieme vzdať svojej mienky. Je to ťažké, ale milé Bohu. Pokorný človek nepozerá na to, akí sú iní, ale na seba, aký má byť on. Pokorný nie je podobný k "obielenému hrobu", pretože jemu záleží na vzťahu k Bohu a tiež na tom, aby čím viac duší patrilo Bohu. Nedáva sa za vzor a príklad. Svoju vieru žije nielen slovami, ale aj v skutkoch. Nemodlí sa len preto, aby ho ľudia videli, ale cíti potrebu stretnutia s Bohom, potrebu posilniť sa vo viere, nádeji a láske. Boha vo všetkom poslúcha a nadovšetko miluje. Pokorný pred svojím Bohom robí a zachováva všetko tak, ako chce Boh a tak aj učí. Pokorný je vo svojom srdci plný lásky a pokoja. Teší sa, že Boh o všetkom vie, a nerobí si starosť či o tom vedia ľudia. Nepotrpí si, aby sa na verejnosti o ňom hovorilo. Amen.