Meditácia na 19.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda po 2. pôstnej nedeli | Mt 1,16.18-21.24a - sv. Jozefa
Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel.
Vzácny vzor svätca.
Cirkev záväzne nariaďuje, aby sme sa počas roka zúčastnili každú nedeľu svätej omše. Okrem nedele nás zaväzuje účasť na svätej omši, počas desiatich slávnosti. Z toho sú štyri sviatky Pána Ježiša, tri sviatky Panny Márie a tri sviatky svätých. Medzi svätých patrí sviatok apoštolov Petra a Pavla, Slávnosť Všetkých svätých a dnešný sviatok, svätého Jozefa. Na základe historických udalostí, u nás je sviatok svätého Jozefa nie prikázaný. Teda dnes účasť nás veriacich nezaväzuje pod hriechom. A predsa účasť na dnešnej svätej omši hovorí o veľkej úcte k svätému Jozefovi, nie iba u tých, čo nosia toto meno, ale nás všetkých, čo sme tu prítomní.
V čom je svätý Jozef pre nás stále aktuálny svätec? Evanjelista Matúš o svätom Jozefovi napísal: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel" (Mt 1,24a). Evanjelia udávajú o svätom Jozefovi málo údajov. Stretávame sa s nimi iba pri rozprávaní o Ježišovom narodení, o čom hovorí dnešné evanjelium, ktoré môžeme nazvať „zjavením svätému Jozefovi". Jozef chcel uzavrieť manželstvo s Máriou, tak ako predpisoval Mojžišov zákon. Bol predsa muž a Mária žena. Zachovávali nielen zvyky svojich predkov, ale verne plnili aj Zákon, ktorým Boh zaväzoval Židov. Tak ako Mária, ani Jozef nevedeli, že Boh má s nimi svoj zvláštny plán. Márií plán oznámil anjel Gabriel, keď jej to osobne, ako Boží posol, predložil ako vôľu Božiu.
Mária prijala posolstvo, hoci sa s Jozefom neradila. Iste Jozefovi o tom povedala. Dá sa to vycítiť z ďalšieho správania Jozefa. Chcel Pannu Máriu prepustiť a vystaviť jej priepustný list. Cítil sa nehodným stáť vedľa nej. To neznamená, že by ju prestal mať rád. Keď však je vo sne oslovený: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechu" (Mt 1,20-21), mení svoje rozhodnutie. Jozef sa podriaďuje tajomným Božím zámerom a berie si za manželku Máriu. V neistote nachádza riešenie v Bohu, zostáva verný Márii a s ňou prijíma poslanie v dejinách spásy. Vidíme Jozefa i v ďalších poznámkach v evanjeliách, ako je cesta do Betlehema (por. Lk 2,4), obetovanie Ježiša v chráme (por. Lk 2,27), útek do Egypta (Mt 2,13-18), návrat do Nazareta (por. Lk 2,19), o putovaní dvanásťročného Ježiša do Jeruzalema (Lk 2,41-52), a následne i nájdenie v chráme. Vystupuje ako manžel Márie, pre ktorú sa obetuje a sprevádza ju životom.
Jozef nikde nezatieňuje Ježiša. V Ježišovej blízkosti je Jozefa cítiť ako muža skromného. Bol hlavou rodiny. Bol tesárom. Vieme to z kritiky rodákov. „Vari to nie je tesárov syn" (Mt 13,54)? O Jozefovi, manželovi Márie vieme, že: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý" (Mt 1,19). Môžeme povedať, že bol svätý. Pápež Pius IX. vyhlásil 8. decembra 1870 svätého Jozefa za Patróna „Ochrancu Katolíckej cirkvi". A v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil svätému Jozefovi 1. máj, ako "Patrónovi robotníkov". Amen.
Streda po 2. pôstnej nedeli | Mt 20,17-28
Každý bojujeme s tým, že sa usilujem žiť ako kresťan, ale môže nás zradiť náš egoizmus. Príbeh o Jakubovi a Jánovi je preto pre nás veľkým povzbudením. Ježiš hovorí: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých" (Mk 10,45).
Bratia Jakub a Ján boli dvaja z Ježišových najbližších apoštolov, ktorí sa všetkého vzdali a nasledovali ho. Čakala ich odmena. Prenáhlili sa a majú nečakanú požiadavku na Ježiša. Zrejme však cítili, že nie je celkom v poriadku, preto požiadali matku, aby ju predniesla za nich. Kým väčšina iných učiteľov by bola takouto reakciou svojich žiakov sklamaná a znechutená, Ježiš sa ani nehnevá, ani ich netrestá. Využíva túto príležitosť, aby svojich apoštolov poučil o skutočnej veľkosti človeka.
Jakub a Ján, aj napriek tomuto prejavu egoizmu, pokračovali vo svojom poslaní a stali sa pevnými piliermi. Jakub a Ján sa pokúšali rezervovať si najlepšie miesta za stolom na hostine v nebeskom kráľovstve. Vyslúži si prezývku "Synovia hromu". Ježiš vtedy povedal: „Neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých" (Mt 20, 28). Jakub si vzal toto napomenutie k srdcu. Počas dní Nekvasených chlebov roku 44 po Kristovi, kráľ Herodes Agrippa, vnuk hrozného Herodesa Veľkého, začal prenasledovať kresťanskú cirkev v Jeruzaleme: „Jánovho brata Jakuba dal zabil mečom" (Sk 12,2). V starovekom svete ponúknutie napiť sa z toho istého kalicha v sebe obsahovalo nesmierny prejav priateľstva. Jakub neušiel a prijal Ježišov kalich, aj keď to pre neho znamenalo obetovanie sa v službe, a dokonca aj podiel na Majstrovom umučení. Ježiš nás všetkých volá priateľmi (porov. Jn 15, 14-15) a aj nám ponúka svoj kalich.
Pokušenie moci je staré ako ľudstvo samo. Človek vždy túžil niekoho a niečo ovládať. Výnimkou nie je ani dnešná doba. Môžeme to sledovať aj u nás doma v politickom živote, v našich mestách či obciach. Je to aktuálne. Každý chce vládnuť, chce mať moc, viac...
Čo nám chce tým Ježiš povedať? Cez nezištnú službu sa vytvára Božie kráľovstvo. „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto sa bude chcieť stať medzi vami prvý, bude sluhom všetkých" (Mk 10,43-44). Na prvý pohľad zvláštna logika. Cesta do tohto Božieho kráľovstva je tu len pre tých, ktorí sa v nasledovaní Ježiša stali ochotnými slúžiť. Veľkosť a moc má iba ten, kto v láske slúži spolubratovi. Služba je opakom panovania, rozkazovania. Ježiš položil svoj život za nás v službe, ktorú mu uložil Otec, a svoju vôľu slúžiť, spečatil ochotou zomrieť.
Človek je aj pre druhých a im slúžil. Nie je možné byť kresťanom a pritom byť ticho o Bohu. Všetci sme povolaní k ohlasovaniu evanjelia. A svedectvo ukazuje, že ak človek miluje Boha, nájde spôsob ako ho zvestovať tomuto svetu. Amen.