Meditácia na 21.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 2. pôstnej nedeli | Mt 21,33-43.45-46
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.` Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!` Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?" Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu." Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná`? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu." Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.
Denne sa učme sa úcte.
Keď poviete slovo "úcta", na čo si vtedy spomeniete? Nevšímavosť k starším a chorým. Drzosť, vulgárne, neslušné, triviálne slová. Nehanebnosť, nevychovanosť pri správaní medzi sebou. Neposlušnosť až nevera k tým, ktorých máme mať radi. Vieme, že stratila sa úcta i k Bohu. Zabudli sme sa modliť. Nedostatok úcty sa nás dotkne len vtedy, keď pocítime jej nedostatok od iných u seba. A na povinnosť úcty k Bohu z našej strany zabúdame, nemáme čas, stratila sa chuť, necítime jej potrebu, význam... Nehovorme, že je taká doba.
V evanjeliu čítame: A preto hospodár posiela svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu"(Mt 21,43).
Pán Ježiš povedal podobenstvom:. "Hospodár" je Boh Stvoriteľ. "Vinohrad" je Boží ľud Izrael. "Sluhovia", ktorých posiela Boh, sú proroci. "Čas oberačky" je koniec života, súd. "Syn" je sám Ježiš Kristus. Nie je to však až tak ľahké pochopiť text podobenstva. Evanjelista sv. Matúš píše: „Keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!" Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili" (Mt 21,38-39).
Sú to vážne slová, "vyvliekli z vinice a zabili". Tým Ježiš naznačuje najväčšie potupenie, ktorého sa nájomcovia dopustili na synovi. Ježiš hovorí o najväčšej potupe, ktorej sa dopustia voči nemu. Vodcovia národa číhali už vtedy Ježišovi na život. A Ježiš tak jasne podobenstvom hovorí k vodcom národa o sebe, že je Synom Božím, že to chápu. Ježiš ďalej hovorí o zavrhnutí Izraela a vyvolení "nového národa", ktorý bude prinášať úrodu. Z iných miest evanjelií vieme o predpovediach smrti Ježiša, ale i následných udalostiach. V tomto podobenstve to Ježiš hovorí najjasnejšie. Pán Ježiš podobenstvo hovorí krátko pred svojím zaistením. Je to vlastne znova ponúknutá príležitosť - zmeniť odmietavý postoj vodcov národa ku Ježišovi, prijať ho ako predpovedaného Mesiáša.
Ktorý vinnohradník by vraždil pre vinicu...? Také niečo sa za čias Ježiša nestávalo, dnes vieme že sa vraždí aj pre niekoľko eur. Podobenstvo hovorí rovnako aj o nepochopiteľnej nekonečnej dobrote Boha, ktorou zahŕňa nás ľudí. Boh koná tak, ako by nebol nijaký majiteľ voči svojím nájomcom. Boh je trpezlivý, čaká, podniká všetko k záchrane ľudí. Pretože je spravodlivý Boh, musí byť aj spravodlivá odmena. Je jasné, že za odmietnutie musí nasledovať trest. Boh chce, aby sme žili v úcte k nemu, svojmu Bohu a Pánovi. Hriechom zavrhujeme Boha ako svojho Pána a Boha. Keď páchame hriech, nedávame miesto, ktoré patrí Bohu. Hriechom zavrhujeme aj my "uholný kameň". Kto pácha hriech, dopúšťa sa neúcty, nelásky voči Bohu. Hriech ničí šťastie človeka a to tak šťastie na zemi ako aj po smrti. Amen.