Meditácia na 22.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 2. pôstnej nedeli | Lk 15,1-3.11-32
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.` A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.` I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.` Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.` A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.` On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.` On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.`"
Ježiš nás učí byť voči sebe milosrdný.
Málo sa hovorí o milosrdenstve a ešte menej realizuje milosrdenstvo v praxi života. Je to možno aj preto, že dá sa dívať na milosrdenstvo a chápať ho ako stav slabochov. Opak je však pravdou. Milosrdenstvo obohacuje človeka a veľkí ľudia sú zástancovia a realizátori lásky skrze milosrdenstvo.
Pripomínajú nám to aj podobenstvá z evanjelia o márnotratnom synovi.: „Radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie" (Lk 15,10). Boh nie je len dobrý a odpúšťajúci, keď sa hriešnik vracia, ale Boh ide za hriešnikom, hľadá hriešnika a je šťastný, keď hriešnika nájde. V podobenstve o márnotratnom synovi otec nečaká, pokiaľ príde k nemu vracajúci sa syn, ale otec sa ponáhľa naproti synovi a on sa hodí synovi okolo krku. Podobenstvo rozpráva o láske Boha k človeku hriešnikovi.
Boh vie, je vševediaci, kde sa nachádza a v akom stave hriešnik. Boh vie o stave duše hriešnika. Bohu nie je jedno, že niekto sa hriechom od neho vzdialil. Boh urobí vo svojej láske všetko, aby sa hriešnik obrátil, našiel cestu späť k svojmu Bohu, oľutoval svoj hriech, uvedomil si veľkosť svojej viny. Každý hriešik sa môže nájsť v osobe mladšieho syna, ktorý hýrivým životom premárnil majetok, ktorý mu daroval otec. Otec v evanjeliu je Boh. Boh, ktorého človek urazí hriechom. Boh, ktorý posiela na zem svojho Syna, ktorý sa stane podobný človeku vo všetkom, okrem hriechu a to len preto, aby človeka, hriešnika vykúpil a spasil. Boh Syn si praje, aby sa človek stal jeho bratom a sestrou, aby sme mohli volať jeho Otca, i naším Otcom.
Kristovou smrťou sa otvára nebo pre každého hriešnika, ktorý sa rozhodol konať pokánie. Boh zmieril svet zo sebou. Máme svätého Augustína, ktorý pred svojím obrátením ako sám píše vo svojej knihe "Vyznanie", bol heretik, manichejec, bludár, mal nemanželské dieťa. Dnes máme svätého Matúša, ktorý bol mýtnikom, nenávidením a opovrhovaním človekom pre svoje zamestnanie a najmä spôsob života. Vieme, že v chýre svätosti zomrel aj vrah svätej Márie Goretty, Alexander. Dnes máme mnoho Margít, Augustínov, Matúšov a Alexandrov v nebi a dnes Boh, ako láskavý Otec, má otvorenú náruč pre ďalších Augustínov, Matúšov a Alexandrov a ďalšie Margity.
Čo by sme si mohli uvedomiť? Syn, Ježiš Kristus ustanovil sviatosť zmierenia. Dal moc odpúšťať hriechy nielen Petrovi a apoštolom, ale každému kňazovi. Konkrétne každého z nás čaká Božie milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia. Boh nám prejavuje svoju lásku, keď vyznávame svoje hriechy, uvedomujeme si svoje pády, keď chceme začať nový život.
Je správne, keď na sviatosť zmierenia máme správny pohľad. Je správne, keď využívame možnosť návratu späť k svojmu láskavému Otcovi skrze sviatostné zmierenie. Stáva sa, že odkladáme s návratom k Bohu... Boh je milosrdný. Modlime sa k milosrdnému Bohu, aby sme vedeli odpovedať a dokázali odpovedať vždy na jeho lásku. Amen.