Meditácia na 29.03.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 3. pôstnej nedeli | Lk 18,9-14
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.` Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.` Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Pozor na svoju pýchu. Nesúď svojho blížneho.
Kedy ste naposledy Ježiša za niečo odprosovali? Možno, keď sme spáchali nejaký hriech, ktorý vám hrýzol svedomie. Nepohŕdajme hriešnikom, ale majme v neláske jeho hriech. ,,Tým čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo" ( Lk 18,9 ).
Toto podobenstvo je určené práve farizejom. Každému z nás. Farizeji patrili k tej vyššej skupine ľudí, ktorí mali veľký vplyv na spoločenskú situáciu v krajine, a tým mali isté postavenie v spoločnosti. A to ich mohlo viesť k vyvyšovaniu sa nad ostatných. Toto postavenie, často krát zneužívali vo svoj prospech. V podobenstve vystupujú dvaja ľudia. Prvý, ktorý znázorňuje farizeja, si myslí, že je spravodlivý. Všimnime si jeho modlitbu. Opisuje v nej sám seba, čo všetko urobí a čoho všetkého sa dokáže zrieknuť. Tým poukazuje na seba, aký je dokonalý. To, čo tvrdí, je pravda, ale tá pravda je z jeho uhla pohľadu. V modlitbe ďalej začne poukazovať na mýtnika a jeho zlé vlastnosti. Mýtnici sú v dnešnej dobe pracovníci daňového úradu. V podobenstve vystupuje aj mýtnik, ktorý si uvedomuje svoju hriešnosť a v srdci ľutuje to, čo spravil. U farizeja túto ľútosť nenachádzame.
Budete súhlasiť, že aj v dnešnej dobe sa nachádzajú takýto farizeji a mýtnici medzi nami?! Sú. A dokonca sa môže stať, že ja som tým farizejom. Skúsme teraz, každý vo svojom vnútri, pouvažovať, do ktorej kategórie by som sa zaradil, k mýtnikovi alebo farizejovi?! Denne sa modlím, pravidelne chodím do kostola, spovedám sa každý prvý piatok, možno aj častejšie, keď idem na spoveď, poviem si "veď ani také ťažké hriechy nemám, denne sa modlím ruženec, možno nejaké pobožnosti, čítam Sv]té písmo, nikomu som neublížil, nekradnem, nepodvádzam, s každým sa snažím vychádzať v dobrom vzťahu"....atď., proste - nie som až taký zlý, žijem duchovný život. Takže farizejom asi nebudem.
Koľkokrát sa prichytím, že hovorím o druhých, ale nie v dobrom, ale v zlom, a hlavne o jeho zlých vlastnostiach? Všímam si, kto ako chodí do kostola oblečený, ako sa správa, či chodí na prijímanie, ako žije v rodine, či sa háda s manželkou, možno sa opíja, prepíja výplatu, podvádza ženu, alebo žena muža, nevie sa zamestnať,....atď. A práve tu môže byť ten problém, na ktorý poukazuje Ježiš a tým problémom je pýcha. Tá istá ako u farizeja. ,,Hovorím vám, tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten." Teda mýtnik bol ospravedlnený a nie farizej. Sv. Pavol píše Korinťanom: ,,Preto, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol." To znamená, ak si myslím, že ako tak sa mi darí viesť duchovný život, a nepácham toľko hriechov ako ostatní, mám ďakovať Bohu za túto milosť, ktorú mi dáva.
Sv. Peter i Jakub uvádzajú vo svojich listoch: ,,Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť." To znamená, pýcha je prekážkou. Amen.