Meditácia na 05.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 4. pôstnej nedeli | Jn 7,40-53
Keď počuli Ježišove slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok." Druhí tvrdili: „Mesiáš je to." Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: ‚Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?!`" A tak nastala preňho v zástupe roztržka. Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?" Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril." Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty." Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?" Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane." A všetci sa vrátili domov.
Uznanie a vyznanie Ježiša.
Bola aj u nás doba, že mnohí nenávideli Ježiša. Útočili na veriacich. Farizeji hovoria sluhom: „Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov?" (Jn 7,47-48).
V tomto prípade je na pretrase otázka okolo Mesiášovho pôvodu. Niektorí poprední predstavitelia náboženského života Židov boli presvedčení, že Mesiáš nemôže pochádzať z Galiley. Preto na Ježiša sa dívali ako na vopred odpísaný prípad. Odmietli ho prv, ako by sa mohli o čomsi presvedčiť, prípadne, aby ho aspoň vypočuli. Hovorili, vlastne citovali Písmo. V Mojžišovej knihe Deuteronómium (por. 18,15-19) sa píše, že Kristus príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehema, kde býval Dávid (por. Jn 7,42). Toto bolo príčinou roztržky v zástupe. Vieme, že Ježiš sa skutočne narodil v Betleheme, čo títo hádajúci sa nevedeli pre svoju slabú informovanosť, pretože Ježiš býval po návrate v Nazarete, kde žili Jozef a Mária celý čas a narodenie v Betleheme sa udialo vlastne na nariadenie cisára Augusta, a to pre jeho túžbu poznať počet svojich poddaných, pre sčítanie ľudu.
Medzi prítomnými bol aj Nikodém, ktorý sa považuje za tajného učeníka Pána Ježiša, pretože prichádzal za Ježišom, pod rúškom noci, a spolu sa rozprávali. Jemu vlastne dal tie vzácne slová o znovuzrodení z vody a Ducha. Tento Nikodém, hoci bol vo veľrade uznávaný, zastal sa Ježiša slovami: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?" (Jn 7,51). Tu Nikodém ešte v strachu, ale už verejne sa priznáva k Ježišovi. Zastáva sa zákona, ktorý je na strane Ježiša, pretože veľrada chce nad ním vyniesť rozsudok prv, ako by ho vypočuli. To bola faloš vodcov národa. Snáď ani Judáš to zo začiatku zle nemyslel. Možno sa domnieval, že veľrada chce len Ježiša vypočuť, keď však videl, čo nasledovalo, vrátil peniaze a nesprávny postoj k svojej vine ho priviedol k samovražde. Ježiš by mu bol zaiste odpustil, keby bol oplakal ako Peter, prípadne, prišiel pod kríž a Ježiša odprosil. Tu však vidíme správanie Nikodéma, ktorého spolučlenovia vo veľrade podozrievali, že aj on uveril Ježišovi. Preto mu kladú nepríjemnú otázku: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane" (Jn 7,52).
Z tohto jasne vidíme, že proti Ježišovi stojí nadutosť vodcov národa a učencov, ale i hrubé násilie úradníkov. Bolo málo tých, ktorí mali Ježiša chytiť. Vidíme to z ich slov, keď sa vyjadrili: Nikdy tak človek nehovoril. Zapôsobilo na nich Ježišovo kázanie, vystupovanie, ale i prístup k životu vôbec. Môžeme sa právom pýtať: Čo sa zmenilo vo vzťahu k Ježišovi za posledných pomaly už dvetisíc rokov? Nič. Rovnako i dnes sú mnohí, ktorí sa podobne odvolávajú na rôzne veci, len aby nemuseli uznať Ježiša za Mesiáša... Amen.