Meditácia na 06.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
5. pôstna nedeľa - Čnosť pravdy
Čo je pravda?
Čo vlastne pravda je a čo v nás slovo pravda vyvoláva. Názov denníka? Mienka väčšiny ľudí? „Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu" (Jn 3,21).
Aj nás Boh pozýva na toto svetlo do svojej pravdy, lebo len On je Pravda. Nechajme sa teda vtiahnuť do tejto Pravdy. Čo je pravda? Iste sme sa už mnoho ráz nad týmto slovom zamýšľali. Určite nás už napadlo, či je naozaj pravda to, čo nám niekto hovorí. V dnešnej dobe mať istotu, že mi niekto hovorí pravdu, je dosť riskantné. Ale ak veríme Bohu, ktorý je sám Pravda, ako to prostredníctvom evanjelistov sám o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život", tak sa nám nič nemôže stať. Musíme sa odovzdať Pánovej pravde a Pán nás oslobodí. Lebo Pán nie je Bohom klamstva, ale Bohom pravdy - On je absolútna Pravda.
Každý z nás zažil, že mu niekto povedal pravdu do očí. Iste mi dáte za pravdu, že niekedy pravda bolí, a hlavne ak je to pravda o nás. Pravda samotná preniká až do špiku kostí a vie nás poriadne rozladiť. Ale pravda, ktorú nám podáva Pán o sebe a taktiež o nás, je úžasne reálna a totálne skutočná. Pán nás „nevodí za nos", ale podáva sa nám vo svetle pravdy a v tomto svetle nám sprítomňuje aj Otca. Ježiš sám nám ukázal a dáva nám tiež prostriedky, ako žiť v jeho pravde a ako skrze ňu dosiahnuť spásu. Skúsme aj my s Ježišom nastúpiť na loďku jeho pravdy a dôjsť s ním do konečného cieľa, ktorým je On sám. Odovzdajme všetko do rúk Pána a on sa už postará. Kráčajme v jeho stopách a On nás nenechá zahynúť. Naučme sa kráčať vo svetle pravdy, lebo pravda nás vyslobodí. Ako to bolo aj v stati dnešného evanjelia: „Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu." Poďte na svetlo, lebo ak konáme pravdu, ak žijeme Krista, tak naše samotné skutky sú pravdou. Nebojme sa otvoriť sa pravde, pravda je ako kľúč od nášho vnútra a otvoríme ním zamknutú klietku svojho vnútra a nechajme Ježiša konať v nás. Nasledujme ho, ako ho nasledovali apoštoli, ako ho nasleduje množstvo ľudí, lebo mu uverili a prijali jeho pravdu.
Pozrime sa, čo zažila veľká osobnosť, o ktorej sa dnes veľa hovorí - Edita Steinová. Rodom bola židovka. Až do dvadsiateho prvého roku svojho života, bola ateistkou. Nevedela uveriť, že jestvuje Boh. Ale bola mimoriadne nadaná a študovala filozofiu a dejiny. Stala sa vedeckou pracovníčkou a vynikajúcou univerzitnou profesorkou a poctivo hľadala pravdu. Do hľadania pravdy jej vstúpila táto udalosť. Dostala správu, že na fronte padol jej univerzitný asistent. Navštívila jeho manželku. Našla ju síce v čiernom, ale úplne spokojnú. To ju prekvapilo. Dozvedela sa, že viera v Boha ju robí takou spokojnou. Profesorka nič také ešte v živote nepočula ani nezažila. Zatúžila teda spoznať vieru v Boha. Čítala knihu sv. Terézie z Avily - jeden celý deň a celú noc, na jeden dúšok. Keď na druhé ráno trochu privrela oči, aby si odpočinula, vzdychla si nahlas: „Toto je pravda, ktorú som hľadala: Boh človeku stačí." A dala sa pokrstiť. Viera, že Boh nás miluje, ju tak uchvátila, že zatúžila celá sa zasvätiť Bohu, a preto vstúpila do kláštora karmelitánok. Vravievala: „Som super šťastná, prešťastná, našla som všetko, dosiahla som cieľ života." Jej radosť vyplývajúca z viery v láskyplného Boha bola taká úžasná, že sa nezlomila ani vtedy, keď ju odvliekli do lágru medzi uväznených židov, ani vtedy, keď ju viedli ako židovku na popravu plynom. Umrela šťastná, pretože Boh jej ukázal cestu do večnej blaženosti. A táto rehoľná sestra Benedikta bola vyhlásená za blahoslavenú 1. 5. 1987 v Kolíne, počas návštevy Jána Pavla II. v Nemecku.
Zoberme si príklad od Edity Steinovej, ktorá tiež celý život hľadala pravdu a ako sme počuli, tak ju aj našla. Snažme sa aj my hľadať pravdu nášho života. A snažme sa v tejto pravde hľadať nášho Boha. Prosme Pána, aby nám v každom dni nášho života zjavoval pravdu, ktorá nás dovedie do večnosti, kde je On večná Pravda a kraľuje na veky. Amen.