Meditácia na 07.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 5. pôstnej nedeli | Jn 8,1-11
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom počnúc staršími sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?"
Ona odpovedala: „Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!"
Milosrdenstvo. Pomôcť iným k nemu prísť.
Predstavme si Boha ako milosrdenstvo. „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš" (Jn 8,11).
Evanjelium ukazuje nás hriešnikov vo chvíli, keď obviňujeme iných hriešnikov pred Ježišom. Môžeme mať viac pohľadov na úryvok o žene pristihnutej pri hriechu a správaní tých, čo ju priviedli pred Ježiša, ako aj správaní Ježiša. Je potrebné si uvedomiť, že evanjelium nás vedie k pokornému správaniu a uznaniu si svojej hriešnosti, ako aj toho, že odpustenie hriechov sa nám dostáva od Ježiša. Adresátmi evanjelia sme my, každý z nás. Farizeji sú spokojní svojou pseudospravodlivosťou a nezískajú milosrdenstvo, akého sa dostalo žene, ktorú priviedli k Ježišovi. Žena si uvedomuje svoju situáciu. Podľa Mojžišovho zákona, za jej slabosť, pri ktorej bola pristihnutá a teraz je obžalovaná, ju čaká trest smrti ukameňovaním. Je pravdou, že za čias Krista sa takéto tresty konali len zriedka. Farizejom však nejde ani tak o ženu, ako zaútočiť proti Ježišovi, ktorého nenávideli, pretože zmýšľal od nich odlišne, vytýkal im ich pokrytectvo a priťahoval ľudí za sebou.
Pokúšali Ježiša, aby ho mohli obžalovať. Odpoveď, ktorú čakali od Ježiša, mala byť podľa nich buď prísna rigoristická, alebo laxná. A tá či iná odpoveď mala byť použitá proti Ježišovi. Ježiš sa ocitol v situácii, že mal zaujať postoj k osudu človeka zatiahnutého do zodpovednosti skrze autoritu moci. Ježiš však nezavrhuje právo a spravodlivosť a taktiež neodmietol milosrdenstvo, ale dal spravodlivosti a milosrdenstvu pravý zmysel. Farizeji s takouto majstrovskou odpoveďou nepočítali. Ježiš im povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň" (Jn 8,7). V týchto slovách farizeji pochopili, že ani oni nie sú bez hriechu. Sú aj iné hriechy, ako cudzoložstvo. Aj oni majú svoje hriechy. Ježiš im uštedril v pár slovách morálnu lekciu. Môže sa hneď niekto pýtať: "A kde bol komplic, spoluvinníci...?" Ján píše: „Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal (Ježiš) sám so ženou, čo stála v prostriedku" (Jn 8,9). Odišli, ale ich zahanbenie nemalo nič spoločné s pokorou.
Vážne memento každému z nás - výčitka? Príslovie hovorí: „Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá." Alebo: „Vlk s vlkmi." Bez problémov ničia svoje svedomie a rovnako aj iných. Sme slabí ľudia. Keď však v pokore vyznávame svoje hriechy, keď prebúdzame vo svojom srdci bolesť nad svojimi hriechmi, ale aj iných, môžeme očakávať od svojho Boha milosrdenstvo. On je náš Boh. Vieme, že keď sa zriekame znova a znova hriechu, upevňujeme sa v láske ku Kristovi. Uvedomujeme si význam Kristovho utrpenia za naše hriechy. Boh je spravodlivý Sudca, ale je aj milosrdný. Chceme, aby sme žili v Kristovi a Kristus žil v nás. Amen.