Meditácia na 08.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 5. pôstnej nedeli | Jn 8,21-30
Ježiš povedal farizejom: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete." Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: ‚Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete?`" On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch." Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?" Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho." Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu." Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.
Smrť. Ježiš ju prišiel svojou smrťou zničiť
Je známe, že málo myslíme na smrť. Sme svedkami i toho, že keď vieme, že náš príbuzný leží na smrteľnej posteli, lekár sa vzdáva a veda nepomáha, sú ešte i také prípady, že sa klameme sami i tých, ktorí by sa mali na stretnutie s Bohom ako veriaci, pripraviť. Naša viera nás však učí, že náš príchod tu na svet nebola náhoda a že koniec, smrť človeka, nie je definitívny koniec, ale prechod do nového života.
Židom, ktorí nechceli prijať učenie Krista, keď Ježiš vedel, že sa blíži uskutočnenie jeho poslania na zemi, povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta" (Jn 8,23). Z udalostí, slov Pána Ježiša, je známe, že Židia nevedia prijať a pochopiť dve veci: nevedia, odkiaľ Ježiš pochádza a kam sa vracia. Toto nechápu, aj keď im to stále opakuje, že vyšiel od Otca a znova sa k nemu vracia. Ježiš vie, že jeho odchod k Otcovi sa uskutoční jeho smrťou a utrpením. Zdá sa, že tento jeho odchod Židia chápu ako smrť samovraha a oni ho, na tejto jeho ceste, nechcú a nemôžu nasledovať. Kto však chce Pána Ježiša skutočne nasledovať, nájsť a pochopiť, musí mu uveriť, že jeho smrť je výkupnou cenou za svet. To znamená, že keď Ježiš bude vyvýšený na kríž, bude môcť uzdravovať a liečiť všetkých ľudí, ktorí sú poštípaní hriechom hada. Pomocou viery ľudia môžu pochopiť, že Ježiš je Syn Boží, ktorý smrťou na kríži uzmieril Otca za naše hriechy, a tak nám ukázal cestu k svojmu Otcovi, teda sa stal sa pre nás „cestou".
Tieto slová, pre nás veriacich, nie sú cestou k pesimizmu a beznádejnosti, ale naopak, sú pre nás nádejou, optimizmom. Veriaci človek, aj keď je to ťažké, pri lúčení sa so svojimi drahými v okamihu smrti vie, že to nie je definitívny koniec, a preto smrť nesmieme brať tragicky. Spomienka na ňu nie je príčinou, aby sme sa zlomili vo svojom postoji. Vzorom a príkladom je nám Pán Ježiš. Vidíme, že Ježišovi bola jeho smrť odchodom k Otcovi víťazným ukončením života.
Pre nás veriacich je potrebné, aby sme si osvojili tento postoj Ježiša a naučili sa žiť s myšlienkou na smrť. Je to úžasné, keď človek nemusí mať strach, že smrť ho môže stretnúť kdekoľvek a za akýchkoľvek okamžikov, že je vždy pripravený predstúpiť pred tohto Krista, v ktorého veril, podľa ktorého slov sa snažil žiť a v ktorého odmenu dúfal a veril. Je to úžasne krásne a cenné žiť v prítomnosti Boha, vedieť prijať jeho vôľu, nech je to o polnoci alebo ráno.
Pre nás je teda dnešné evanjelium poučením, že utrpenie a smrť, ktoré predpovedá Ježiš, je zárukou nového života. Michal Quist v básnickej zbierke Tvojimi očami píše v básni „Pane, nemám čas..." a po tom, keď už spoznal zmysel a hodnotu Ježišových slov, tak v závere zvolá: "Pane, už mám čas!" Toto by malo nájsť odozvu i u nás. Mali by sme si nielen uvedomiť, že si máme nájsť čas, ale mali by sme to aj Ježišovi častejšie povedať: "Pane, už mám čas!" Amen.