Meditácia na 10.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 5. pôstnej nedeli | Jn 8,51-59
Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky." Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.` Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?" Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,` a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som." Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
Večný Ježiš. Bol prv ako povstal svet...
Čo rozumieme pod slovom rozhodovania. Koľkokrát za deň musíme riešiť rýchlo veci; čo prv spraviť, čomu venovať viac pozornosti, komu vzdať väčšiu úctu.... Tento spor sa odohráva v polemike o synovstve Abrahámovom. Ježiš poukazuje, že on má prednosť pred Abrahámom. „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: „On je náš Boh" a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám" (Jn 8,54-55).
Ježiš dokazuje, že jemu sa dostalo od Boha prednosti pred Abrahámom, ktorý bol človekom a narodil sa v čase. Ježiš je však vtelené Slovo, ktoré je večné a ktoré bolo u Boha pred všetkými vekmi, ešte pred stvorením sveta. Ježiš im dokazuje, že on bol skôr ako Abrahám: „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa" (Jn 8,56). Židia vidia pred sebou len mladého muža. Ježiš mal 33 rokov, preto mu hovoria: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" (Jn 8,57).
Nechápu, že Ježiš je Syn Boží, rovný Bohu Otcu, ktorý nepozná pojem času, teda bol prv ako Abrahám, ktorého Ježišov Otec-Boh povoláva z Chaldejského Úru do krajiny neznámej: krajiny Kanaán a dáva mu prísľub, že z jeho potomstva príde vykúpenie.... Ježiš učí, že je rovný s Bohom Otcom. Ježiš teda bol Boh i človek v jednej osobe. Stal sa nám podobný vo všetkom, vzal si telo z Márie Panny, narodil sa, žil medzi nami, zomrel. Bol však Boh vždy a stále, ani na chvíľu neprestal byť Bohom, aj keď zobral na seba podobu človeka. Všetko pochopíme len v celkovom súvise učenia o láske. Nikto nemohol milovať viac ako Ježiš, pretože i svoj vlastný život dal za nás. Chcel udobriť svojho Otca za hriechy celého ľudstva. To musel urobiť ten, ktorý bol rovný Bohu Otcovi a zároveň bol blízky ľuďom. To sa mohlo uskutočniť teda len tak, že od večnosti Boh Syn, druhá božská osoba, pravý Boh s Otcom i Duchom Svätým, vzal na seba podobu človeka, aby urobil to, čo by nikdy nedokázal žiaden človek, ani všetci ľudia spolu, aby odčinili urážku, ktorú stvorenie vykonalo, keď urazilo Boha-Otca prestúpením jeho príkazu.
Dnes nevidíme len telesnú podobu Ježiša Krista, ale vidíme v Ježišovi skutočne pravého Boha. Toho, pred ktorého sa raz dostaneme, ktorého podľa jeho vlastných slov, keď vytrváme do konca, uvidíme z tváre do tváre. Toto nás zaväzuje, aby sme Ježišovi Kristovi vzdávali úctu ako Bohu. Preto sa naše kolená zohýňajú pred krížom, pred obrazmi, ktoré znázorňujú Ježiša Krista. Vzdávame tým úctu a hold Bohu, ktorého milujeme, ktorému chceme celkom a celí patriť, ktorého prosíme, odprosujeme, ktorému vzdávame vďaky.
Aj keď Židia neprijali Ježišovu pravdu a chceli ho ukameňovať; nič nepovstalo prv ako bol on, pretože on je od večnosti. Veríme, že nebo a zem sa pominú, ale jeho existencia nepozná konca. Amen.