Meditácia na 12.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 5. pôstnej nedeli | Jn 11,45-57
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil Ježiš, uverili v neho. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ." Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ." Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?"
Splnili sa predpovede o Kristovi.
Ľudia sa pýtajú: "Muselo sa to stať?" Jedni na to povedia, že to bol osud, iní povedia, že tak to bolo od večnosti určené Bohom. Áno, Boh od večnosti vie všetko. Takto sa dívame aj na počínanie Kajfáša. Po vzkriesení Lazára si Ježiš získal veľa stúpencov. Mnoho Židov bolo prítomných pri vzkriesení, pretože boli potešiť Máriu a Martu, sestry Lazára, keď prišiel Ježiš a pred ich očami prejavil svoju moc. Aj veľrada sa týmto zapodievala na svojom zasadaní, pretože majú strach o svoju moc, čo však nepovie nikto z nich, ale chcú svoj problém obrátiť iným smerom. Boja sa, aby tento Ježiš neviedol otvorené povstanie proti Rimanom a tí by Jeruzalem zničili. Je to paradox, že práve oni po takomto revolucionárovi túžili, že ich oslobodí od nenávidených Rimanov.
Túto situáciu vo veľrade využije práve Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ" (Jn 11,49-50).
S trpkou iróniou opisuje evanjelista veľkňaza Kajfáša ako politického vodcu židovského národa. S obavou pozoruje, že pôsobenie Krista vyvoláva u ľudí pre nich neprijateľné hnutie, ktoré sa môže otvorene postaviť aj proti nemu. Vysvetlí ostatným, čo by prípadne nasledovalo: Prišli by tým o slobodu, chrám i svoje príjmy. Výrokom "vy neviete nič", ktorým napomína nerozhodnú veľradu, dotýka sa sám seba, pretože ani on nevie, že smrť Krista, o ktorú sa usiluje, zničí starý Izrael, jeho zákon a zmluvu, a tak sa vytvorí nový Izrael a Nová zmluva, čiže Nový zákon. Môžeme povedať, že Kajfáš v tejto chvíli nevedomky prorokuje, že Ježiš nezomrie len za národ, ale za celé ľudstvo, aby zhromaždil roztratené ovce do jedného stáda.
Vieme, že Ježiš sa nestal obeťou náhody a že jeho ukrižovanie a smrť nebola len obyčajná poprava, omyl a podobne. Aj keď si všetci mysleli, že oni majú na tom podiel, nepomysleli na to, že toto je smrť, ktorá vykupuje, po ktorej ľudstvo cez prorokov toľko volalo a prosilo. Vieme, že za počínaním všetkých, ktorí sa pričinili o Ježišovu smrť, či to bol Judáš, ktorý zradil, Kajfáš a Annáš, ktorí žiadali od Piláta smrť pre Krista, či to bol Pilát, ktorý vyniesol rozsudok a umyl si ruky, či to bol zvedený zástup na Pilátovom nádvorí - títo všetci boli v rukách Božích a plnili to, čo sa skrýva za slovami: Dal svojho Syna ako výkupnú obeť za všetkých. Vidíme aj to, že Ježiš sa nebránil zatknutiu, ani odsúdeniu, a to len preto, že svoje odsúdenie a smrť prijímal dobrovoľne už dávno predtým, než sa tieto udalosti začali. Vôľa nebeského Otca a neodvolateľný súhlas Krista urobili jeho popravu na kríži vykupiteľským činom. Všetko bolo v pláne Boha. A na svoje vykupiteľské poslanie použil aj ľudí. S touto myšlienkou vstúpime do budúceho týždňa, ktorý voláme aj Svätým týždňom, pretože tieto udalosti sú pre nás stále živé a aktuálne. Amen.