Meditácia na 14.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok Veľkého týždňa | Jn 12,1-11
Byť vďačný za dar vykúpenia.
Prežívame Veľký týždeň alebo aj Svätý. Včerajšia spomienka na vstup Pána Ježiša do Jeruzalema, keď rozjasaný zástup s palmami v rukách volal: "Hosanna!", a pozdravoval s nadšením Ježiša. Tento zástup však čoskoro zmenil svoje zmýšľanie a na Pilátovom nádvorí neskôr volal: "Smrť, ukrižuj ho!"
Rýchlo meníme aj my svoje zmýšľanie. Ježiš povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto obetuje svoj život za svojich priateľov" (Jn 15,13) a Ježiš svoj život obetuje ešte aj za svojich nepriateľov. Náš hriech, naše slabosti a nedokonalosti priviedli Ježiša k úkonu vykúpenia ľudstva. Za toto by sme sa mali Ježišovi poďakovať. Keď je to také samozrejmé, že za preukázanú službu vieme povedať ďakujem, tým viac by to malo platiť za našu večnú záchranu. Počínanie Márie - Lazarovej sestry, keď Ježišovi natrela nohy, by nás malo viesť k tomu, aby sme sa vo svojom vnútri poďakovali Ježišovi. Máme za čo ďakovať. Poznáme svoje slabosti, chyby, svoje omyly a pády. Pokľaknime k Ježišovým nohám a namiesto vzácnej masti, ktorú použila Mária, položme k Ježišovým nohám svoju dobrú vôľu, že chceme zmeniť svoj život. Zároveň sa poďakujme Ježišovi, že sa rozhodol pre taký bolestný a pre nás dôležitý úkon slobodne a dobrovoľne sa vydal mučiteľom, a to len preto, aby zotrel naše hriechy. Odprosenie a poďakovanie v tejto pôstnej dobe je tak čestné a potrebné od každého z nás. Kto nám v dennom živote preukázal priateľskú službu, kto nám pomohol v núdzi, tomu sme vďační, a preto mu poďakujeme, ako najlepšie vieme. Uvedomujeme si, že sme ľudia slabí a často nestáli. Preto tým viac mali by sme ďakovať a prosiť.
Na túto myšlienku nás môže upozorniť aj prirovnanie kazateľa Johanna Taulera, ktorý poukazuje názorne, na čo môžu slúžiť ľudské chyby: Kôň narobí v maštali hnoj, a hoci je to zapchajúca nečistota, musí sa s veľkou námahou vyviesť na pole, kde z pohnojenej zeme rastie obilie. Veru, nestalo by sa tak, keby nebolo hnoja. Nuž a tvojím hnojom sú nedostatky, ktoré nemôžeš ani odstrániť, ani odložiť - tak ich s námahou zanes na pole Božej vôle v pokore a miernosti. Bezpochyby z nej vzíde ušľachtilá úroda.
V tomto týždni je naše miesto pred krížom na kolenách... Za toto gesto sa nikto nemusí hanbiť, práve naopak, čím viac milujeme, tým viac pre nás toto gesto znamená spásu a odmenu. Nesmieme sa stať zástupom, ktorý volá: "Hosanna!" a vzápätí: "Smrť, ukrižuj ho!" Našou snahou musí byť, aby sme vedome a dobrovoľne kráčali za svojím cieľom: Kristom a v tejto pôstnej dobe sa mu poďakovali ako Mária, Lazárova sestra. Amen.