Meditácia na 17.04.2014
Meidtácie Ľubomíra Stančeka
Zelený štvrtok | Jn 13,1-15
Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?" Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš." Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!" Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou." Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci." Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí." Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ` a: ‚Pane` a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám."
Nepodceňme udalosti. Mať správny pohľad na udalosti vykúpenia.
Pre kresťanov je tento večer historickým. Spomíname si na poslednú večeru Pána Ježiša s učeníkmi, pred jeho umučením a smrťou. My kresťania si uvedomujeme, že týmto večerom až do konca čias si budeme pripomínať veľkú lásku Pána Ježiša k ľuďom.
Ján o tom píše: „Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti" (Jn 13,1).
Ježiš v historický večer zanechal nám dôkaz lásky vo viacerých daroch, testamente svojej lásky. Ustanovil svojich Jedenástich za kňazov. Poveril ich vykonávať Eucharistiu. Dal učeníkom príklad pokory. Preto si ich rok čo rok pripomíname ich význam pre spásu. Dnešný večer pripomína radostné, ale i smutné udalosti. Spomína na príjemné i tvrdé chvíle zo života Pána Ježiša. Liturgia pripomína začiatok utrpenia, ale aj nádej na víťazstvo. V Ježišových rukách sa víno po prvý krát v dejinách mení na Krv. A víno sa mieša s Krvou, keď jeden z Dvanástich, ktorých zvlášť si Ježiš vyvolil pre svoje dielo, po večeri odchádza zradiť svojho Majstra. Dnešný večer dáva Pán Ježiš dôkaz svojej lásky: „Miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti" (Jn 13,1). Slová „do krajnosti" chápeme tak, že Ježiš miluje všetkých ľudí a miluje láskou, ako môže milovať len Boh. V láske k ľuďom do konca čias chce ostať pod spôsobom chleba a vína prítomný, celý a celkom pravý Boh - Ježiš. Chlieb a víno na našich oltároch pri každej svätej omši menia svoju podstatu. Pod spôsobom chleba a vína je Ježiš medzi nami prítomný.
Pri poslednej večeri začala dráma nášho vykúpenia. Najprv nekrvavým spôsobom premenil Ježiš chlieb a víno na svoje telo a krv a potom odchod do Getsemanskej záhrady a následné udalosti, ktoré končia na druhý deň večer pochovaním. Začalo sa všetko radostným stolovním a končí uložením Ježišovho tela do hrobu. Je to dráma, ktorá nemá v dejinách obdoby. Apoštol Pavol nebol účastníkom poslednej večere. Pavol je jedným ohnívkom reťaze svedkov Poslednej večere. Celý život Pána Ježiša je veľký prejav jeho lásky k nám (por. 1Jn 3,16). A tak chápeme a prijímame aj historické fakty poslednej večere - keď Ježiš nás miloval až do krajnosti. Symbol kríža je pre nás oslovením Ježišovej lásky. Tak chápeme aj Ježišové správanie pri poslednej večeri, keď umyl učeníkom nohy. To je dôkaz, že Ježiš učeníkov „miloval do krajnosti" (Jn 13,1).
Kto pochopil Eucharistiu, sviatosť kňazstva, obetu svätej omše a kríža, ten cíti potrebu milovať Ježiša do krajnosti. Dať sa celý Ježišovi. Koľko sa musíme ešte učiť z tejto historickej udalosti. Je správne, že sme ochotní túto históriu prijať. Prosme o túto milosť tak pre seba, ako aj pre všetkých, nám zverených, drahých, Cirkev. Amen