Meditácia na 19.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Biela sobota | „A" Mt 28,1-10, „B" Mk 16,1-8, „C" Lk 24,1-12
Vstal z mŕtvych ako povedal. Kristovo zmŕtvychvstanie naša nádej.
Uvedomujeme si, že prežívame neopakovateľný večer. Viac ako po iné dni roka, cítime v srdciach vieru pri slovách „Aleluja". Pôstna doba je za nami. Cítime dnes radosť z Kristovho zmŕtvychvstania. Hriech je smrťou Krista odčinený. Mohutnie v nás túžba po priateľstve zo zmŕtvychvstalým Ježišom. Ježiš ide naproti ženám ráno zmŕtvychvstania, aby im oznámil, aj nám, a hovorí: „Pozdravujem vás... Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom" (Mt 28,10), že sa aj s nimi chce stretnúť, ako sa stretol s apoštolmi a inými po svojom zmŕtvychvstaní.
„Vy sa nebojte!" (Mt 28,5), oznamuje ženám anjel. Slová samého Majstra počujú aj apoštoli, že on vstane z mŕtvych, nerozumeli tým slovám (por. Mk 16,14). Prázdny hrob nebol pre nich ten najsilnejší argument. Veď telo mohol niekto ukryť inde (por. Jn 20,2). Z apoštolov prvý uveril Ján (por. Jn 20,8). Zmŕtvychvstalý Ježiš prejavuje svoju lásku k ľuďom tým, že sa sám začne zjavovať. „Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz" (1 Kor 15,6). Po zmŕtvychvstaní sa Ježiš „mnoho dni zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema" (Sk 13,31). Na začiatku Knihy Skutky apoštolské, evanjelista Lukáš napísal: „Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve" (Sk 1,3). Teda až do svojho nanebovstúpenia. Už v prvý deň po zmŕtvychvstaní ukázal sa apoštolom. „Stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!" (Jn 20,20). Prechádzal cez zatvorené dvere (por. Jn 20,19). Jedol s nimi ako človek (por. Lk 24,30n.).
Ľudia nemali možnosť ho tak vidieť, ako keď ho videli na ceste s krížom, alebo zomrelého na kríži. Ale aj mnohí z ľudí ho po jeho zmŕtvychvstaní videli. Posledným so zmŕtvychvstalým sa stretne Šavol, apoštol Pavol (por.1Kor 15,8). Pravda o zmŕtvychvstalom Ježišovi sa stáva prameňom viery, od chvíle zoslania Ducha Svätého. Peter vtedy prehovoril: „Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci" (Sk 2,22.n.). A máme iné dôkazy toho, čo dnešná liturgia nám predkladá, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych.
Rozpráva sa o ktoromsi perzskom kráľovi, ktorý bol veľmi bohatý, ktorému z bohatstva na zemi nič nechýbalo, že chcel byť stále mladý. Sledoval, ako starne. Stáva sa slabším a chorým. Nikto mu však nevedel poradiť a pomôcť, hoci sľuboval veľkú odmenu. Nejestvuje elixír na večnú mladosť pre človeka na zemi. A predsa Ježiš ponúka čosi, čo nikto z ľudí nemôže druhému darovať, ani prisľúbiť. Je to Ježiš, ktorý svojím zmŕtvychvstaním, tým ktorí mu zostávajú verní, sľubuje po smrti večný život, teda večnú mladosť.
Uvedomujeme si, že s Ježišom sa nemôžeme dohadovať. On ktorý je „Cesta, Pravda a Život" (Jn 14,6), má na to právo. On Ježiš, Boh Kristus z mŕtvych vstal. Uvedomujeme si túto realitu - zvlášť v tejto chvíli, keď slávime vigíliu zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Amen.