Meditácia na 20.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Veľkonočná nedeľa | Jn 20,1-9
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili." Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Zmŕtychvstanie Pána Ježiša - najväčší sviatok Cirkvi
Čo všetko pokladáte vo svojom živote za dôležité: Zdravie, pohodlie, pokoj v rodine... Stačí, aby sme si viac všimli svoje postoje, názory a správanie. Z nášho správania dá sa poznať veľkosť človeka. A to platí aj o našej viere.
Páter Bontivoius rozpráva o stretnutí s mladou ženou, ktorá mu povedala: „Páter, ja nemôžem veriť. Pre mňa nijaké tajomstvá nejestvujú." Začudoval som sa a vtedy som si na niečo spomenul. „Videli ste už niekedy muchu?" Spýtal som sa akoby len tak. „To je otázka! Keby len jednú muchu." „Keď ste teda videli muchu, teda ste už vyskúmali to tajomstvo, prečo sa mucha udrží na skle okna a nepadne. A tiež, prečo nepadne, keď sa pohybuje po strope?" „Myslím, že sa pridŕža malými drapkami." „Nie, to nie je tak. Mucha má na nožičkách prisávajúce brušká, nimi sa pridŕža. Ale určite viete, ako mucha dýcha." „Predsa ústami." Páter sa usmial a pokračoval: „Veda dokázala, že dýcha prstencami v zadnom tielku. Mohol by som sa vás spýtať, koľko má mucha očí?" „To je celkom jednoduché, dve." „Nie, mucha má 4000 očí. Nuž viete, to sú tajomstvá len domácej muchy a o tom ste vy nič nevedeli. A idete tvrdiť, že pre vás niet tajomstiev, že ste vnikli do všetkých tajomstiev a že nepotrebujete veriť." (por. Otto Mayer-Arnold: „Rozprávajte nám pán katechéta", samizdat)
A zmŕvychvstanie Pána Ježiša, ktoré slávime každý rok a pripomíname každú nedeľu, mnohým zovšednieva a pre mnohých už neznamená skoro nič. A práve preto dnes si chceme pripomenúť dôležitosť zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša - ako nám ho opisuje sv. Ján, nechápal ani on Ján, ani apoštol Peter a taktiež ani Mária Magdaléna. Hovorí o tom posledná veta z dnešného evanjelia: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych" (Jn 20,9). Zdá sa, že dnes už svet, kresťania, my tu prítomní už nemáme problém ohľadom zmŕtvychvstania. Veď sa modlíme: „tretieho dňa vstal z mŕtvych". Posielame si pozdravy pri príležitosti sviatkov Veľkej noci a zúčastňujeme sa slávnosti svätej omše, ktorá nám udalosť zmŕtvychvtania Pána Ježiša pripomína. A predsa v životných skúškach sa aj veriaci správajú tak, akoby Ježiš nebol vstal z mŕtvych. Preto je potrebné známe veci si pripomenúť.
Nik nevidel vstávať z mŕtvych Pána Ježiša. Nemohli to vidieť ani vojaci, čo strážili hrob. Prečo? Kristovo zmŕtvychvstanie nebol návrat do dohto sveta, do života na zemi, ale prechod do stavu, ktorý ľudské zmysly nemôžu na zemi pochopiť. Evanjelista sv. Matúš správne poukazuje na túto skutočnosť, keď za pomoci obrazov zo Starého zákona, ako je zemetrasenie, oslňujúce svetlo, zjavenie anjelov, hovoria o realite, ktorá sa nedá opísať ľudskými slovami: „Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi" (Mt 28,3-4).
Keď sa veci majú takto so zmŕtvychvstaním, o čo sa opiera naša viera? Ján hovorí o prázdnom hrobe. To je pravý znak. Hoci ako píše v knihe Vittorio Messori „Hypotézy o Ježišovi" (Portál 1994), mnohí nepriatelia Krista urobili všetko preto, aby zmŕtvychvstaniu Ježiša, prázdnemu hrobu dali čo najvieryhodnejšiu mienku, ale inú ako je pravda, ako učí Cirkev. Dôkazom sú slová samého Ježiša. „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych" (Mk 8,31). Ježiš skôr ako bol umučený a usmrtený, dal viac svedectiev o tom, čo bude nasledovať, ktoré sa splnili. Neobstoja výmysly, že telo bolo ukradnuté a Ježiš nevstal z mŕtvych. Ježiš sám sa postaral o to, aby jeho zmŕtvychvstanie ľudia prijali ako realitu. Najprv to museli zažiť samotní apoštoli. Peter, Jakub a Ján z úst Ježiša, keď sa vracali z hory, kde videli Ježiša rozprávať sa s Mojžišom a Eliášam, počuli od Ježiša o jeho zmŕtvychvtaní a preto sa medzi sebou rozprávali: „Čo to znamená vstať z mŕtvych" (Mk 9,10). A pri prázdnom hrobe si Peter a Ján spomenuli na tieto slová Ježiša. Ježiš pozdravuje: „Pokoj vám" (20,19). O osem dní povie Ježiš Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vlož ruku do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci" (Jn 20,27). Jedol s učeníkmi (por. Jn 21,9-13). Ježišove telo je už iné. Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Svedkovia sú hodnoverní. Nebolo ich málo. To je naša záruka. V tejto oblasti nie je miesta na špekuláciu.
O takom špekulatívnom počínaní môžeme sa dozvedieť aj vo veľkom dome dr. Martineau v krásnom departmente Maine-et-Loire vo Francúzsku. Tento starý pán profesor zo Sorbony a parížsky lekár má v pivnici svojho veľkého domu zvláštnu skriňu dva a pol metra dlhú, jeden a pol metra širokú a meter vysokú. Skriňa je zabezpečená zmrazovacím zariadením. Je to akýsi mraziarensky box vyrobený na špecialny účel. V tomto zariadení je uložené telo manželky profesora. Bola od neho o trinásť rokov mladšia. Profesor hovorí o nej, že bola krásna ako Madona, mala talent ako maliarka, hrala krásne na piano, bola vzdelaná... Keď sa nepodarila operácia nádoru na hlave, rozhodol sa profesor svoju manželku s jej súhlasom dať zmraziť. Keď veda nájde spôsob ako uzdraviť túto ženu, vtedy ju preberú k životu. Profesor hovorí, že jeho Monika iba spí a prebudí sa a bude ďalej žiť. Táto vec len prezrádza túžbu nezomrieť, túžbu žiť a žiť.
Áno, my presa taktiež chceme žiť. Nepotrebujeme na to takéto mraziarenské monštrá. Nemusíme sa strachovať, či sa potom preberieme. Telo nie je schopné žiť naveky. Veríme v život večný. Veríme, že po prežitom živote s Ježišom tu na zemi, budeme vzkriesení k večnému životu. Ježišovo zmŕtvychvstanie je pre nás zárukou. Naše oslávené telo nebude už podliehať zákonom prírody. Už nebudeme poznať bolesť, starobu a smrť. A v tom večnom živote budeme svedkami stavu, že budeme vidieť Boha z tváre do tváre, čo nám nemôže na zemi po novom prebraní k životu nikto zabezpečiť. Budeme účastní darov, o ktorých čítame: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh priravil tým, ktorí ho milujú" (1Kor 2,9). A pre tento život, ktorý nám svojím zmŕtvychvstaním zabezpečil Ježiš, ktorý je pripravený pre nás od stvorenia sveta, sa oplatí prijať akýkoľvek kríž na zemi. Oplatí žiť podľa slov a priania Pána Ježiša. Amen.