Meditácia na 22.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok vo Veľkonočnej oktáve | Jn 20,11-18
Ježiš víťaz, žije, „ALELUJA"
Keď v kláštore na hore Athos zomrel niektorý z mníchov, bratia sa s ním lúčili podľa starej tradície veľmi dojemným spôsobom. Zídu sa okolo rakvy a predstavený kláštora volá po mene všetkých prítomných. Každý odpovie: „Prítomný!" Potom volá meno zomrelého. Neozve sa žiadna odpoveď a nasleduje chvíľa hlbokého ticha, v ktorej dlho zaznieva jeho meno. Bratia cítia smútok nad smrťou jedného z ních. Napokon zavolá predstavený ešte jedno meno: „Ježiš Kristus!" A všetci jednohlasne odpovedajú: „Prítomný! Iba dvoma slovami vyrieknu bratia spoločne a jednomyselne to najpravdivejšie kázanie nad zomrelým.
Toto meno je nad každé iné meno. V ňom je naša všetka nádej.
Máme si pripomenúť, že zmŕtvychvstanie Krista je naša nádej, že dnes nikto z nás, čo sme uverili v zmŕtvychvstanie Krista, nemáme strach, ale v našich dušiach máme istotu večného života. Túto nádej zvestoval pri hrobe anjel trom ženám, keď povedal: „Žena čo plačeš..." (Jn 20,13). Veľkonočné udalosti vždy prinášajú vzrušenie do našich duší a životov. Tak to bolo od prvých čias kresťanov. To preto, že "Pascha" znamená prechod. Zo Starého zákona vieme, že v tú noc Židia vyšli z Egypta a vykročili na cestu do vlasti svojich otcov, Abraháma, Izaka a Jakuba. V tom čase prešli zvláštnym spôsobom cez Červené more. Na tieto udalosti si spomínajú židia každý rok.
Naša "Pascha - prechod", je Ježiš Kristus. Pripomíname si známe udalosti. Pán Ježiš v nedeľu na svitaní vstáva z hrobu. Ježiš premohol smrť a vstal z hrobu. Aj naše prežívanie veľkej noci je plné vzrušenia. V tichu sme zotrvávali pri hrobe, a pripomínali sme si Kristovu smrť za naše hriechy. Teraz si uvedomujeme, že hrob je prázdny. Je škoda, že v hrobe vidíme len kvety. Potrebné je, aby sme si uvedomili, že hrob je prázdny kvôli nám. My sme uverili nie falošným svedkom. A práve preto prosíme o vzrast našej viery, aby sme spomienkou na zmŕtvychvstanie Krista boli aj my svedkami svojmu okoliu. Pre nás prázdny hrob je znamením najväčšieho víťazstva.
Keď sa americký kozmonavti vrátili z Mesiaca, privítal ich prezident Nixon slovami: „Toto je najväčšia udalosť od stvorenia sveta." Na toto prehlásenie odpovedal známy misonár Billy Graham: „Najväčšia udalosť svetových dejín je narodenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista." Kazateľ mal pravdu. Ľudia dokážu ešte iné veci, ale nikto z ľudí svojou mocou nevstane z hrobu. V tom je zmŕtvychvstanie Pána Ježiša jedinečné.
A my veríme, že ten, kto o sebe povedal, že je „cesta, pravda a život", že nemôže podvádzať. Aj my môžeme podobne pristupovať k našej smrti ako mnísi z Athosu. Amen.