Meditácia na 23.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda vo Veľkonočnej oktáve | Lk 24,13-35
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: „A čo?" Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Ježiša si zvoľme za sprievodcu životom
Zmŕtvychvstalý sa nám dáva spoznať vo svojom Slove, Eucharistií a bratoch. Pri nie ojedinelých udalostiach nám priam horia srdcia. Emauzskí dvaja učeníci o osobnom stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom pri lámaní chleba hovoria: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval Písma?" (Lk 24,32).
Zážitok emauzských učeníkov poukazuje, že sám zmŕtvychvstalý Ježiš sa sám postará o vzrast viery svojich učeníkov. Svedkov Ježišovho zmŕtvychvstania nemáme. Nik z ľudí nebol a nevidel, kedy a akým spôsobom Pán Ježiš zvíťazil nad svojou smrťou a vstal do nového života. Ježiš sa však sám postaral o svedkov, ktorí ho po zmŕtvychvstaní videli, stretli sa s ním, ktorým sa dal spoznať. Medzi nich patrí Kleopas a druhý učeník, ktorý v nedeľné ráno odchádzajú z Jeruzalema do Emauz, ktorá bola vzdialená od Jeruzalema asi dvanásť kilometrov. Emauzskými učeníkmi ich voláme podľa miesta, kde v spolupútnikoví spoznali vzkrieseného Krista. Učeníci pravdepodobne patrili medzi sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorí sprevádzali Ježiša na jeho cestách počas troch rokov účinkovania.
Cestou sa rozprávajú o Ježišovi, „ktorý bol prorokom.. ako ho veľkňazi a poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali" (Lk 24,19-20). Slovám žien, ktoré sa pred svitaním vrátili od hrobu a „tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije" (Lk 24,22-23) neuverili, čoho dôkazom je ich cesta. Ježiš sám, „počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im čo sa na neho v celom Písme vzťahovalo" (Lk 24,25.27).
Udalosť ktorú zažili Emauzskí učeníci nie je iba jednoduchá rozprava, ale je to akoby eucharistická katechéza "liturgia slova", po ktorej nasleduje "liturgia Eucharistie", kde vo svojom spolupútnikovi - "blížnom" spoznali Ježiša. Ježišove slová možno chápať ako vzor ohlasovania radostnej zvesti Ježišovho učenia. Skutočnosť, že Ježiš žil, umrel a vstal z mŕtvych sa stáva jadrom blahozvesti, o ktorej až do konca čias sa bude rozprávať, ohlasovať, ale pre toto učenie i zomierať.
Už prví kresťania k čítaniu Svätého písma pristupovali ako ku sviatosti. Sv. Hieroným hovorí: „Nielen v Eucharistii prijímame Krista, ale aj v Písme." A sv. Augustín jasne hovorí: „Pravý Kristus je tak v slove i Eucharistii... Pravdu hovorím, že v Slove nie je o nič menej prítomný Ježiš ako v Eucharistii." Prví kresťania vo veľkej úcte mali nielen Krista v Eucharistii, že budovali tabernákuly - bohostánky, ale na čestnom mieste bolo vždy uložené aj Písmo. Vidíme, čo vidieť nám dáva Boh, seba. A zažiť blízkosť Boha je zážitok, pre ktorý sa vyplatí ešte oveľa viac podniknúť. Veľkonočná doba nám ponúka viac svedkov Kristovho zmŕtvychvstania, ktorým horeli srdcia, keď objavili lásku Ježiša. Amen.