Meditácia na 26.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota vo Veľkonočnej oktáve | Mk 16,9-15
Ísť pre Ježiša, s Ježišom po svete.
Poznáte to, že opakovanie v mnohom a mnohým pomáha? Opakovaním sa učíme, stávame zručnejšími a mnohom istejšími... Znova a zas nám Ježiš radí: „Iďte do celého sveta..." (Mk16,15).
Prečo? Načo? Ježiš si želá, aby sme jeho učenie, meno..., zmŕtvychvstanie šírili po celom svete. Ježiš vyčítava neveru a tvrdosť srdca. Z týchto Ježišových slov môžeme cítiť poučenie a povzbudenie pre nás v našich zápasoch o hlbšiu vieru, o mocnejšie primknutie sa ku Kristovi.
Úryvok evanjelia z Markovho dodatku, kde rekapituluje zjavenie Pána Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní; najprv Márii Magdaléne, dvom emauzským učeníkom a napokon jedenástim apoštolom pri stolovaní. Po svojom zmŕtvychvstaní musí začínať so svojimi učeníkmi od začiatku. Zdá sa, že všetko nadšenie, zápal z troch rokov, ktoré strávili s Ježišom, sa vyparil. Ježiš však pokračuje a svojich apoštolov oslobodzuje od smútku a beznádeje, ba dokonca sa tu stretávame so skutočnou neverou, tvrdosťou srdca apoštolov, pretože neuverili tým, ktorí videli zmŕtvychvstalého Krista. Ježiš znova pristupuje k apoštolom a prebúdza v nich vieru, v tejto malej skupinke ľudí, pretože vie, že títo sa stanú čoskoro základom budúcej Cirkvi. Dokonca i táto ich pochybnosť bude slúžiť mnohým na prijatie viery a učenia Krista. Preto Ježiš akoby znova pracoval, aby vzbudil u svojich apoštolov otrasenú vieru. Marek v evanjeliu používa slová "všetkému stvoreniu". Môžeme povedať, že v tomto označení ide o misijnú terminológiu, ktorá sa používa pri kresťanoch z pohanstva, kde chápeme, že všetci ľudia, celé stvorenie sa má stretnúť s hlásaním evanjelia a má nám byť premenené.
Evanjelium je akýmsi zápasom Ježiša o Petra, Jána, Tomáša,.. „Jedenástich" ale je to zápas aj o nás. Veď sme Ježiša nevideli, nedotkli sme sa jeho prebodnutých rúk a boku, a predsa veríme. Prečo? Preto, že nás Ježiš oslovil, zviedol s nami zápas ako so svojimi prvými apoštolmi. A tak aj nás pozýva, aby sme šli za ním, vydávali svedectvo a s hrdosťou rozmnožili rady tých, ktorí od počiatku uverili v jednu, všeobecnú apoštolskú Cirkev. Pretože kto uverí v Krista, musí pri ňom i vytrvať, musí sa snažiť dostať z pochybností, zbabelstva, pretože takýchto nás chce mať Kristus. Kristus chce z nás mať oduševnených a radostných hlásateľov radostnej zvesti. Toto je naša úloha. Každý, kto prijal krst, prijíma i túto úlohu. Kto túto úlohu chce uskutočniť, musí uveriť a nie pochybovať. Ježiš karhá neveru.
Zo života sv. Františka z Assisi poznáme poučenie. Raz pozval kázať jedného svojho spolubrata, ktorý bol známym a chýrnym kazateľom. Od rána chodil tento brat s Františkom ulicami mesta. Večer sa už netrpezlivo pýtal Františka, kedy už bude kázať. Vtedy mu František vážne povedal: "Brat môj, od rána kážeš tým, s ktorými sa stretávame."
Príklad vlastného života máme dávať predovšetkým vo svojej rodine. Amen.