Meditácia na 30.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 3,16-21
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
.png){kind=small}
Násilie sa protiví
Násilím sa veci nevyriešia. Sloboda musí byť správne rešpektovaná. Násilie je prekážkou a nie pokrokom. Aj učenie Krista podávané nenásilne, iste pritiahne viac a tiež posilní človeka vo viere.
Osobnosť Nikodéma z evanjelia je toho dôkazom. Nikodém, člen židovskej veľrady, často navštevoval Krista, ale najmä v noci. Pri týchto stretnutiach hlavnou témou bola viera. Nikodém sa presvedčil, že nič nie je tak dôležité pre človeka, ako práve viera. Kristus mu vysvetlil, že bez viery nie je možné podobať sa Bohu a to víťazstvo, v ktorom svet zvíťazí, je naša viera. Nikodém uveril Kristovi.
Cirkev nám chce dnes poukázať na okolnosti, ktoré nás majú pripraviť na náležité porozumenie pravdy o smrti a zmŕtvychvstaní Krista. Cirkev chce, aby nás nezlomilo ani utrpenie, ani mučenie, ani smrť, a tak viacej verili v Krista, Spasiteľa sveta. V evanjeliách čítame, že Ježiš počas svojho verejného účinkovania často žiadal od svojich poslucháčov silnú vieru. Od toho totiž závisela ďalšia cesta v nasledovaní.
Cirkev nás chce presvedčiť o veľkej úlohe viery v živote človeka. Odvoláva sa dnes na udalosť, ktorá sa kedysi odohrala na pustatine počas putovania Židov z Egypta do svojej zasľúbenej zeme (por. 4 Moj 21,5-9). Na ceste ich napadli jedovaté hady. Vtedy si Izraeliti uvedomili, že toto je trest od Boha za ich reptanie. Prosili Mojžiša, aby vyprosil od Boha zľutovanie. Mojžiš podľa príkazu, ktorý mu dal Boh, spravil medeného hada, umiestnil ho na žrď a vyhlásil, že ten, čo sa pozrie na hada s vierou, bude zachránený. A skutočne sa ak aj stalo. Medený had, ktorého spomína evanjelium, je obrazom a symbolom visiaceho, zomierajúceho človeka na kríži - Krista. Jeho utrpenie a smrť nemôžu byť príčinou nášho pochybovania, ani melanchólie, ale naopak, majú oživiť našu vieru a posilniť nás pri prekonávaní ťažkostí, že je potrebné, aby to za nás vytrpel Kristus, a tak vošiel do svojej slávy (por. Lk 26,26). Keď v tomto čase sa zamýšľame nad utrpením a smrťou Krista, túžime, aby sme sa upevnili v našej viere a celkom uverili Kristovi, a ak sa utvrdili v presvedčení, že Boh neposlal svojho Syna na svet preto, aby svet zahynul, ale kto verí v neho, aby mal večný život. Vďaka za to Ježišovi Kristovi, že sme zachránení jeho utrpením a smrťou, ktorá nie je dramatickým koncom jeho života, lebo nesie so sebou nový život.
Iba v jednom bode je výnimka, že násilie nepriťahuje, neláka, a to v slovách Krista: Nebo sa získava len násilím. Násilím na sebe samom. Väčšou sebakontrolou, ovládaním, štúdiom, osobným svedectvom. Amen.