Meditácia na 01.05.2014
Prajeme Vám pokoj duše
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 3,31-36
V snahe o skvalitnenie našej evanjelizácie, uvítame Vaše postrehy - ako na Vás pôsobí naša stránka?
Svoje reakcie posielajte na evanjelizacia@evanjelizacia.eu - ďakujeme.
Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery. Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.
Kto prichádza zhora, je nad všetkých
Máte v záľube lúštiť hádanky, hlavolamy, krížovky pre svoje vnútorné obohatenie. Kto číta dnešne evanjelium, dostáva sa do úlohy lúštiteľa, ktorý sa môže obohatiť nielen pre tento svet, ale môže mu to poslúžiť i pre večnosť. Posúďme. Ježiš hovorí Nikodémovi: „Kto prichádza zhora, je nad všetkých" (Jn 3,31-32).
Tí, čo zostavovali liturgické texty, vynechali celých desať veršov medzi včerajším a dnešným textom z evanjelia. V predchádzajúcom texte Ján Krstiteľ vydával svedectvo o Ježišovi. V dnešnom zase Pán Ježiš hovorí o dvojakom svedectve. „Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky" (Jn 3,31). Myslel tým na Jána Krstiteľa. „Kto prichádza z neba, je nad všetkých - svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo" (Jn 3,31-32). A to je Ježiš. Z toho vieme, že človek môže Krista a jeho slová prijať, ale môže ich aj odmietnuť. Kto ich prijíma, ten sa stáva kresťanom a zároveň prijíma Božie slovo. Tým sa však všetko nekončí. Kresťana čakajú úlohy. Je našou povinnosťou, aby sme toto poznanie Krista sprostredkovali ďalším. V evanjeliu teda odhaľujeme tajomstvo osoby Pána Ježiša, uznávame, že je Božím vyslancom, Spasiteľom sveta, ale i Sudcom všetkých. Všetci sme svedkami. I Ján Krstiteľ je len svedok, aj keď ho považujeme za najväčšieho, aký sa narodil zo ženy.
Krstom, ktorý sme prijali, plynie pre nás i povinnosť, aby sme - ako Ján Krstiteľ, vydávali svedectvo o Kristovi. To znamená, že nielen naše slová, ale celý náš život majú hovoriť o Kristovi. Pritom kresťan nesmie stavať seba pred Krista. Tak isto ako Ján i kresťan má stáť bokom ako svedok, pretože on je len sprostredkujúcim elementom medzi dvoma stranami. Prosme Boha o svetlo viery, aby sme vydávali dobré svedectvo, ktoré by bolo vierohodné a nezakrývali by sme pravdu.
Hoci sme krst prijali ako deti a neuvedomovali sme si jeho význam pre náš pozemský i večný život, predsa v stave, keď sme nadobudli užívanie rozumu a sme si vedomí svojej zodpovednosti, že máme slobodnú vôľu, mali by sme krstnú milosť znásobovať. Poznávať Krista je povinnosťou každého pokrsteného. Modlitba - rozhovor s Ježišom, svätá omša - stretnutie s Ježišom, sviatosť - prijímanie Ježiša. Toto všetko je nielen našou povinnosťou, ale i potrebou, pretože tým si plníme to, čo od nás právom očakáva Boh, ale zároveň si získavame potrebné zásluhy, bez ktorých spása nie je možná. Už od prvých dôb kresťanstva sa stúpenci, medzi ktorých patríme aj my, volajú kresťanmi. Máme meno po Kristovi, a teda i povinnosť, že po krste máme skutočne vydávať svedectvo o Kristovi.
Vo viere sú mnohé veci, ktoré nikdy nebudeme vedieť či poznať úplne. Mnohé veci prijímame, veríme, a hoci si ich nevieme vysvetliť, cítime, že sa to neprotiví tomu, aby sme ich nemohli prijať. Osobnosť Krista je vrcholom nášho života. Amen.