Meditácia na 05.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6,22-29
Eucharistia. Zamyslenie nad Eucharistiou.
O Eucharistii nemôžeme povedať, že je jedlo. Veríme v prítomnosť pod spôsobom chleba a vína Pána Ježiša, Božieho Syna. Vieme, že prijímať túto jednu zo siedmych sviatosti môže iba ten, kto je v stave bez hriechu, je pokrstený kresťan katolík, verí, že pod týmito spôsobmi je prítomný Kristus. Teda Eucharistiu nemôže prijímať inoveriaci, hoci verí v Boha, v Ježiša Krista, ale neprijíma učenie o prítomnosti Krista pod spôsobmi chleba a vína od ich začiatku pri slávení svätej omše až do ich fyzického konca. Tieto a ďalšie pravdy náboženstva, mnohí nie veriaci obdivujú a spoznávajú aj počas dovoleniek a prázdnin. Ježiš hovorí: „Nehľadáte ma preto, že ste videli.." (Jn 6,26).
Prví kresťania používali na slávenie Eucharistie domáci kvasený chlieb, hoci sám Kristus použil pri Poslednej večeri nekvasený chlieb. Obetný chlieb sa piekol zo pšeničnej múky a z vody. So vzrastajúcou úctou k Eucharistii sa doň vtláčali pečate s kresťanskými motívmi, ktoré môžeme vidieť ešte aj dnes na hostii (v latinskom ryte nazývanej obetným chlebom). Namiesto nekvaseného chleba sa postupne začali používať oblátkové hostie. Chlieb je poctivým pokrmom, ktorý naozaj udrží človeka pri živote. A preto sa nám sám Boh dáva za pokrm pod spôsobom chleba, a tak sa pre nás ľudí stáva živým pokrmom. Svätý Ignác Antiochijský píše veriacim do Efezu: „Lámeme chlieb; ten nám bude sviatosťou nesmrteľnosti." Je to pokrm, ktorý celé naše bytie živí živým Bohom a pôsobí, že sme v ňom a on v nás.
Chlieb na slávenie Eucharistie, podľa tradície celej Cirkvi - má byť pšeničný a podľa tradície Latinskej cirkvi - nekvasený. Povaha znaku vyžaduje, aby matéria Eucharistie vyzerala skutočne ako pokrm. Preto treba eucharistický chlieb uspôsobiť tak, aby kňaz pri svätej omši, slávenej za účasti ľudu, mohol hostiu rozlomiť na viaceré časti a aspoň niektorým veriacim ich aj podať. Malé hostie sa, pravda, nevylučujú, ak to vyžaduje počet prijímajúcich a iné pastoračné dôvody. Ale úkon lámania chleba, ktorým sa v apoštolských časoch označovala Eucharistia, zjavnejšie vyjadrí silu a dôležitosť znaku jednoty všetkých v jednom chlebe i znaku lásky, pretože jeden chlieb sa rozdeľuje bratom.
Koľko ľudí trpí hladom po chlebe pravdy. Ľudí na celom svete bombarduje mediálna reklama, nepravdivé ideológie a klamstvá, ktoré pochádzajú od zlého. Veríme, že Ježiš je cesta, pravda a život. Veríme a vyznávame, že Ježišove slová sú pravdivé. Rovnako bez Eucharistie život milostí nie je možný. Kresťan preto prijíma Eucharistiu, že si uvedomuje cieľ svojho života, kde má prisľúbený stav bez hladu a smädu.
Je čas žatvy, kedy si počas svojich prázdnin, dovoleniek môžeme preštudovať, osvojiť, prehodnotiť svoj vzťah k Eucharistii, živému chlebu, ktorým je sám Ježiš. Amen.