Meditácia na 06.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6,30-35
Zástup sa pýtal Ježiša: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.`" Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život." Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb." Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť."
Často s úžitkom prijímať Eucharistiu.
Rozmýšľal som, ako by náš život vyzeral bez slov. Nedokázal som si to predstaviť. Nedokázal som si predstaviť komunikáciu. Ako by sme sa dorozumievali bez slov? Dnes by to nebolo možné. Presne takúto situáciu navodzuje Ježiš v evanjeliu, keď odpovedá na žiadosť zástupu: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť" (Jn 6,35).
Prečo sme začali hovoriť o slovách a pokračujeme pri chlebe? Je to jednoduché. Málokto by si dokázal predstaviť život bez slov. Je to prakticky nemožné. Koľko by sme asi vydržali bez toho, aby sme spolu komunikovali? Tak isto, ako si my nedokážme predstaviť život bez slov, tak si ani zástupy Židov nedokázali predstaviť život bez chleba. V Ježišových časoch bol chlieb všetkým. Bol pre nich Božím darom a znakom jeho požehnania. Bol prostriedkom zachovania si života a sily, ale aj dar, ktorý obsahuje v sebe všetky iné dary. To pochopil zástup, a hneď chceli ten chlieb. Ich nadšenie a túžba po chlebe bola obrovská. Oni tiež chcú chlieb.
Tu však vidíme, že Ježiš hovorí o chlebe aj v inom význame. Hovorí o chlebe pre náš život viery. Ježiš sa dal ako chlieb z neba - Eucharistia. Eucharistia je pre nás darom, ktorý nám otvára cestu k Bohu a dáva požehnanie. Nie vždy ju prijímame s úctou, ani si nedokážeme predstaviť jej význam pre život viery. Koľkokrát ho odmietame a nepristupujeme k tejto sviatosti. Pre tých, ktorí nemôžu prijať Eucharistiu, je tu aj iný zdroj Božej prítomnosti - Božie slovo je tiež darom, v ktorom sa nám dáva Boh. Je v ňom prítomný. Veď nielen z chleba žije človek. Dalo by sa povedať: „Načo je toľko príkazov a zákonov - aby sme mali hriechy?" Je veľmi náročné žiť tak, aby sme nemali hriech a mohli pristupovať k sv. prijímaniu. Máte pravdu. Pýtajme sa: „Chceme patriť len medzi priemerných ľudí alebo medzi `elitu`?" Avšak tento chlieb nám otvára cestu k večnému životu. On premieňa človeka. Tak prečo by sme mali patriť do šedého priemeru a nie medzi „elitu"? Eucharistia premieňa človeka, aby ovládal svoje slabosti a hriechy.
Ako často sa stretávame so slovami: „Radšej nič nepoviem, aby som mohol ísť na sv. prijímanie.... Nechaj to na pokoji, nebudem nervózny, nebudem sa hnevať, nadávať..." A všetko to má len jediný dôvod. Túžba po prijatí Eucharistie. Uvedomujeme si, ako mení naše správanie úcta k Eucharistii? Ja viem, že je to náročné. Ale táto námaha je dobrá investícia. Premieňa náš život k lepšiemu a zodpovednejšiemu prístupu k životu. My sa stávame radostnejšími, pokojnejšími ale aj obľúbenejšími. Tu ale treba aj hlbokú úctu k Eucharistii, v ktorej je prítomný Kristus. Dalo, by sa ešte veľa hovoriť o Eucharistii, o jej význame, a čo všetko nám dáva. Mohli by sme sa tu deliť s osobnými skúsenosťami s Eucharistiou. Trvalo by to dlho. Ja sa podelím so skúsenosťou jedného kamaráta: Prišiel za mnou a hovorí: „Vieš, chodím na spoveď, ale bol čas, keď som prestal. Hanbil som sa vyspovedať. Cítil som potrebu ísť na sv. prijímanie. Vedel som, že nemôžem ísť na prijímanie a možno doteraz by som ani nebol. Až raz, moja dobrá priateľka prišla a povedala mi tieto slová: „Neviem, čo sa s tebou deje. Zmenil si sa. Tvoj jazyk sa zmenil, celý sa meníš k horšiemu. Rob niečo so sebou!" Ja som si vtedy uvedomil, že má pravdu. Potom sme sa ešte zhovárali a ona mi povedala, že si to začala všímať pred dvoma mesiacmi. Pochopil som, že niekedy vtedy som bol poslednýkrát na prijímaní. Urobil som rozhodnutie a išiel som na spoveď a na prijímanie." On si uvedomil význam Eucharistie vo svojom živote. Pochopil, aký význam má Eucharistia pre jeho život a už si ten poklad nedal vziať. Kto z vás by nechcel byť aspoň takým dobrým, ako ten môj kamarát?
Už chápete, čo nám dáva silu byť dobrými..?! Neodmietajte tú veľkú milosť a dar od Boha, ktorým nám otvára cestu k sebe aj k človeku. Prosme spoločne jeden za druhého, aby sme vždy s úctou prijímali Sviatosť oltárnu a túžili po nej a mali odvahu ísť ťažšou cestou premeny života, ktorá vedie k večnému životu. Amen.