Meditácia na 09.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6,52-59
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!" Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky." Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
Sila Eucharistie. Poznávať a žiť s Eucharistiou
Kostol má bohostánok. V ňom taktiež prebýva večný a svätý a nekonečný Boh. A ešte si pripomeňme jeden bohostánok. Ak myslíte na svoje srdce, vžívate sa do mojich myšlienok. Boh - Ježiš Kristus nás pozýva, aby sme sa zamysleli a prijali jeho slová: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa" (Jn 6,57).
Ježiš hovorí o tajomstve, o ktorom by sme nikdy nevedeli, keby sa sám nepostaral ho povedať. Boh človeku vysvetľuje tajomstvo lásky, ktorá je v Najsvätejšej Trojici. Otec - večný, všadeprítomný nekonečný, vševediaci... Boh v plnosti času posiela na zem svojho Syna, ktorý je mu rovný a s Duchom Svätým sú jeden Boh. Boh prichádza na zem ako človek. Ľudská prirodzenosť má pomôcť ľudstvu, aby si žili podľa vôle Božej. A keď Boh - Syn vie, že nadišla chvíľa odchodu k Otcovi, keď pripomenul a poučil ľudí o všetkom, čo očakáva Boh od ľudí, pri poslednej večeri - keď večeral naposledy s dvanástimi, Ježiš berie do rúk chlieb a víno, denný pokrm človeka, a prejavuje prianie. Pri slovách: toto je moje telo... a toto je moja krv, po vypovedaní týchto slov kňazom, pod spôsobmi chleba a vína, zostáva Boh prítomný medzi ľuďmi až do konca čias, kedy pri poslednom súde príde Ježiš ako Sudca živých a mŕtvych. Podľa evanjelia viacerí odišli od Ježiša v Kafarnaume, keď im Ježiš dáva prísľub svojho tela a krvi - ako posily pre večný život. Chýbala im viera, dôvera v moc Ježiša, a pretože sa viac spoliehali a dôverovali svojej logike a nie Ježišovi, odišli sklamaní.
Veríme v prítomnosť Pána Ježiša od chvíle premenenia až dovtedy, pokiaľ spôsoby chleba a vína trvajú. Preto v našich kostoloch máme bohostánky, kde najmä pod spôsobom chleba, z praktických dôvodov, uchovávame Eucharistiu, čiže živého Pána Ježiša. A predsa aj mnohí kresťania, čo toto vedia, veria, zanedbávajú a nepristupujú, neprijímajú často Eucharistiu. Prečo? Z rôznych dôvodov. Je to však ich škoda, zanedbávajú potrebnú posilu najmä pre seba. Človek vydrží niekoľko dni bez vody a niečo viac dní bez jedla. Je zvláštne, že veriacemu kresťanovi stačí raz či dva razy do roka prijať Eucharistického Krista a dokonca len preto, že mu to prikazuje cirkevný príkaz. Iný, opačný rovnako nesprávny prístup k Eucharistii je u tých, čo aj denne prijímajú, či vtedy, keď sú prítomní na svätej omši, ale sviatosť zmierenia nepraktizujú; ak, tak len tiež raz do roka.
Pre mnohých je prvé sväté prijímanie začiatok priateľstva s Ježišom a zároveň aj koniec. Ale sú aj povzbudivé príklady. Amen.