Meditácia na 10.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6,60-69
Ježiš povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život." Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!" Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec." Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?" Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý."
Sloboda. Povzbudiť k slobodnému a zodpovednému rozhodnutiu v živote
Keď sa zamyslíme nad naším životom, život nás často postaví do situácie, kde sa budeme musieť slobodne rozhodnúť. Bude záležať len na nás, ako sa rozhodneme. Boh nám dal slobodu, nebude nás obmedzovať v jej vykonávaní.
Ježiš kladie apoštolom otázku: „Aj vy chcete odísť" (Jn 6,67)? Všetko necháva na slobodné rozhodnutie apoštolov. Po vystúpení Krista v kafarnaumskej synagóge, kde ohlásil ustanovenie Eucharistie, veľa učeníkov totiž opustilo Učiteľa, pretože jeho slová o eucharistickom tajomstve sa im videli ťažko prijateľné. „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať" (Jn 6,60)?! Pri Ježišovi zotrvali iba tí najoddanejší, a Pán teraz očakáva opätovné potvrdenie ich priateľstva a bezpodmienečnej dôvery v neho. Obracia sa teda na tých, čo ho deň čo deň verne nasledovali, a pýta sa ich: „Aj vy chcete odísť?" A Peter v mene všetkých odpovedá: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý" (Jn 6,68-69). A apoštoli povedali ešte raz áno.
Položme si otázky: Čím by boli apoštoli bez Ježiša? Kam by zamierili svoje kroky? Kto by splnil túžby ich srdca?
Život bez Krista, tak ako vtedy, ani teraz nemá zmysel.
Ale naša sloboda nám neslúži iba na to, aby sme sa bezcieľne motali po ceste, z jednej strany na druhú. Slúži nám na zameranie sa na konkrétny cieľ - na Krista. Vtedy s údivom odhalíme onen radostný rozmer slobody, ktorá si volí Ježiša a všetko to, čo nás k nemu približuje, a odvrhne to, čo nás od neho odďaľuje. Ale, sloboda sama o sebe nestačí, potrebuje sprievodcu - Polárnu hviezdu. Polárka nášho života, vytyčujúca v každom momente smer naším krokom je Pán, lebo veď bez neho, ku komu by sme išli? Čim by sme vyplnili tie svoje krátke dni, ktoré nám Boh dal? Čo sa bez neho vôbec oplatí?
Mnohí ľudia pod slobodou rozumejú toľko, ako nechať sa strhnúť svojimi vášňami a inštinktívnymi chúťkami danej chvíle. Títo ľudia v podstate zabúdajú, že sloboda je zaiste nepopierateľným a základným ľudským právom, necharakterizuje ju však možná voľba zla, ale možnosť zodpovedného konania dobra, ktoré uznávame a po ktorom ako takom túžime. Človek s dvojakým chápaním slobody odmietne každú pravdu, ktorá prezentuje platný a záväzný cieľ pre celé ľudstvo, pretože sa mu bude zdať nepriateľom jeho vlastnej slobody. Vo Svätom písme sa stále opakuje základná vec, na ktorej stojí celá dôstojnosť ľudskej osoby a to je, že: Boh stvoril človeka ako slobodnú bytosť. Z toho vyplýva, že človek je slobodný. A kde sa hovorí o slobode, tam musia byť aj možnosti - najmenej dve, z ktorých si je možné vybrať. Boh človeku túto slobodu nikdy neodníme. „NIKDY" To je základ, ktorý robí človeka človekom. To je definícia človeka. A tak každý jeden z nás sme naozaj v stave, kedy musíme rozmýšľať, čo robiť a čo nerobiť. Od toho, ako sa rozhodneme, závisí naša zodpovednosť pre slobodné rozhodnutie. Amen.