Meditácia na 13.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 10,22-30
V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno."
Boh si volá. Vec povolania k duchovnej službe stále aktuálna a časová
Aj keď my dnes nepociťujeme viac menej nedostatok najmä kňazských povolaní, počuť z Cirkvi hlasy, že dnes je deficit 300 tisíc kňazských povolaní. Sú diecézy, napríklad v Čechách, litoměřická, plzenská, budějovická, kde kňaz spravuje viac ako tri či štyri farnosti.
Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou" (Jn 10,27). Známe slová. Obraz, ktorý použil Pán Ježiš, bol jeho poslucháčom dobre známy a priam blízky. Ježiš tomuto obrazu dal hlbokú myšlienku. Ovce poznajú, rozpoznávajú hlas svojho ochrancu a pastiera od iných hlasov. Vedia, že za týmto hlasom sa skrýva ochrana, pomoc, bezpečnosť, starostlivá ruka. Už v Starom zákone proroci hovoria na túto tému. Prorok Ezechiel hovorí o ľuďoch ako ovciach v súvislosti s pastierom, ktorý sa o nich stará. Nejedná sa o urážku ľudí, že by boli prirovnávané k nerozumnému stádu. Pastier je chápaný ako očakávaný Mesiáš. Ezechiel poukazuje, že Mesiáš má byť Dávidovým potomkom (por. Ez 34, 23-26). Hovorí o ochrane a bezpečí, ktorého sa dostane ovciam od pastiera, čiže verným od Mesiáša. Prorok Jeremiáš vyslovuje predpoveď, že Mesiáš roztratený národ, ovce, pozbiera, čiže národ, ktorý v tom čase trpel v zajatí dostáva predpoveď slobody (por. Jer 23,3). U proroka Micheáša čítame, že Mesiáš bude kráčať na čele svojho ľudu a otvorí mu brány zajatia (por. Mich 2,12).
Myšlienka ovčinca, ovečiek, pastiera sa znova a znova stáva aktuálnou a časovou, a pritom tí, čo ju prijímajú a veria v jej silu, sa nestávajú nerozumným stádom či nepotrebným pastierom, ale naopak. Patriť Bohu, byť viac s Bohom, celý a celkom sa mu odovzdať, špeciálne plniť vôľu Božiu, zasvätiť svoj život na zemi Bohu, je odpoveď na volanie, oslovenie, ktoré Boh dáva ako dar človeku. Nie každý môže splniť kritéria byť pastierom. Rozumieme povolanie ako dar, ktoré musí človek dostať, s ním spolupracovať, a byť si vedomý, že ho nedostal len pre seba, ale ako pastier preberá zodpovednosť za zverených bratov a sestry. Povolanie je dar. Nedá sa kúpiť. Darcom je Boh. Je to tajomstvo jeho lásky k človeku. Často si volá tých čo to najmenej by očakávali. Všetci sme zodpovedný za budúce povolania. Okolo povolania je často mnoho tajomného. Je potrebné, aj dnes venovať pozornosť budúcim povolaniam. Klesá počet detí v rodinách a tým aj klesá počet povolaní. Konzumná spoločnosť zvádza tých, ktorí pocítili povolanie. Mladí ľudia sú ohrozovaní v čase detstva a dospievania. Klesá morálka. Stupňuje sa odpor k duchovným veciam.
Prosme dnes Ježiša "Dobrého Pastiera" o tieto veľké požehnania. Amen.