Meditácia na 15.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 13,16-20
viac o POVOLANÍ sa dozviete tu
Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: „Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte. Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: ‚Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.` Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som. Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal."
Boh je Pán povolaní
Je krásne, že si to uvedomujú ženy vo farnosti, a chránia si spolu s mužmi, celá farnosť - česť, dobré meno svojho kňaza. Kňaz nerozpráva o nevere manželov svojej farnosti, nečistej príprave snúbencov na manželstvo, o zlej výchove v období dospievania...
Kňaz mal päťdesiatku. V kostole dostal kyticu ruží. Cestou z kostola jeden dospievajúci povedal na túto akciu neslušné slová. Viacerí kamaráti sa hlasno zasmiali. Jeden z prítomných rázne zareagoval: „Myslím, že nevieš, čo hovoriš. Tá kytica nebola od teba. Vidím, že ty máš iné hodnoty života v obľube. Ja som na nášho duchovného otca hrdý. Je to človek vzdelaný, spoločensky rozhľadený, nie sebec ako ty, a som mu za mnohé vďačný. Keď nám ďakoval za tie kvety, prosil som Boha, aby mi i naďalej žehnal, aby som si našiel dobrú ženu a aby raz stal pri mne, keď budem zomierať." Nik z prítomných sa už nesmial.
Dnes je na každom z nás, aby sme na Ježišove o "dobrom pastierovi" sa znovu zamysleli: „Ježiš umyl učeníkom nohy..." (Jn 13,16). Boh nám dáva stav duchovný pre našu posilu. „Pane prosíme, volaj čím viacerých do kňazského a duchovného stavu. Tých ktorých si povolal, posiľňuj a posvätcuj." Ježiš umyl nohy i Petrovi i Judášovi zradcovi. Všetci sme zodpovední za budúce povolania. Okolo povolania je často mnoho tajomného. Dnes si snáď viac uvedomujeme, že nemôžeme čakať zo založenými rukami. Je potrebné aj dnes venovať pozornosť budúcim povolaniam. Klesá počet detí v rodinách a tým aj klesá počet povolaní. Konzumná spoločnosť zvádza tých, ktorí pocítili povolanie. Mladí ľudia sú ohrozovaní v čase detstva a dospievania. Klesá morálka. Stupňuje sa odpor k duchovným veciam. Podceňujú sa iniciatívy konané pre vzbudenie nových povolaní. Zabúda sa na zodpovednosť. Beda aj dievčatám, ktoré zvedú kňaza.
Je správne, že sa modlíme za nové povolania. Patrí vďaka tým, čo aj hmotne napomáhajú pri nových povolaniach. Boh žehná rodiny novokňaza do tretieho pokolenia, hovorí Don Bosco. Je čas maturít, čas rozhodovaní, kde ďalej. Je čas formovať, hovoriť, viac prežívať, viac byť pripravený zachytiť hlas Boha. Počúvame: „Kto prijme toho, koho ja pošlem.." (Jn 13,20) . Boh nás v každom novom povolaní obdarúva novým požehnaním. Prosme dnes Ježiša "Dobrého pastiera" o tieto veľké požehnania. Modlime sa všetci. Rodičia, vy mladí priatelia, ale aj vy všetci... lebo žatva je veľká a robotníkov málo.
„Pane vypočuj našu pokornú prosbu. Požehnaj nás novými povolaniami a tých, ktorých si už povolal, požehnávaj a posväcuj." Amen.