Meditácia na 16.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 14,1-6
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte." Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa."
Boh odkrýva tajomstvá nášho života
Sme svedkami rôzneho prístupu k Bohu, Cirkvi, duchovným a hmotným veciam. Poznáte aj vy ľudí, ktorí sú pokrstení, hovoria „veríme" a ich život prezrádza niečo iné. Ježiš povedal Tomášovi: „Ja som cesta, pravda a život..." (Jn 14,6).
Vo veľkonočnej dobe čítame z evanjelií, najmä z tých častí, kde dozrieva viera u apoštolov. Tomáš zvaný Didymus povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím" (Jn 20,25). A na ôsmy deň „Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,28-29). Aj tu vidíme, že nie je výčitka ako výčitka. Tomáš prežíval veľké sklamanie. My máme už mnoho komentárov k slovám Pána Ježiša. Počuli sme nejeden výklad textov evanjelia. Presvedčili sme sa, že Ježiš je skutočne Dobrý Pastier a „brána k ovciam" (Jn 10,7). Výčitku dostal apoštol aj Filip pri poslednej večeri, keď sa Pán Ježiš lúčil s apoštolmi. Áno, bol svedkom učenia a zázrakov Pána Ježiša počas troch rokov. Ešte nedozrel vo viere. Ježiš ešte nezomrel a nevstal z mŕtvych, a najmä ešte na neho nezostúpil Duch Svätý. A predsa Ježiš robí Filipovi výčitku - nespolupracoval s Božou milosťou - a toto nám chce pripomenúť Pán Ježiš.
Dostáva sa nám náuky, vysvetlenia, že je potrebné spolupracovať s Božou milosťou. Viera je neustály boj medzi dobrom a zlom, pokiaľ žijeme na zemi. Nie sme však vo svojich bojoch a zápasoch viery odkázaní len na svoje sily. Ježiš nám pripomína: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa" (Jn 14,1). Ježiš nám prisľúbeného Ducha Svätého skutočne poslal. Nie iba na apoštolov na päťdesiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní, ale prijali sme ho aj my, najmä vo sviatosti birmovania a mnohokrát pred i po prijatí sviatosti. Nik nepríde k Otcovi, kto by chcel obísť Krista. On sám o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14, 6). Cesta znamená orientáciu, zmysluplné nasmerovanie, stálosť, istotu. Toto Ježiš dáva človeku, ktorý verí. Keď Biblia hovorí o Božej pravde, myslí tým Božiu vernosť a spoľahlivosť, na ktorú sa človek môže bezpodmienečne spoľahnúť, v ktorej nachádza svoju spásu. A život - život je Ježišov dar. Nejde tu o prirodzený život, ale o život nadprirodzený, o spásu. Kto prijíma Ježiša ako cestu, pravdu a život, prichádza k Otcovi. Spoločenstvo s Otcom je konečným cieľom a úplným naplnením ľudského hľadania a túžob. Náš život teda nadobúda zmysel a istotu vtedy, keď sa spoliehame na Ježiša. Preto v našom živote nemá miesto zbytočný strach a úzkosť. Je pravdou, že život niekedy prináša aj zármutok. Napríklad, keď nás opustí milovaný človek. Avšak smrť nie je úplný koniec. Je to vlastne iba zmena, prechod z pozemského života do večného života.
Michael Quist vo svojej knihe Tvojimi očami píše: „Či existujú mŕtvi? Nie, mŕtvych niet, Pane. Sú len živí na našej zemi a aj vo večnosti. Smrť existuje, Pane, ale chvíľu iba, okamih je to, sekunda, len krok, krok z dočasného do večnosti." Aj v liturgických textoch budeme počuť, že tým, čo veria v Boha, sa život neodníma, iba mení. A svätý apoštol Pavol nás povzbudzuje: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" (1 Kor 2, 9). Ježiš svojim učeníkom hovorí: „A cestu kam idem, poznáte" (Jn 14, 4). Vo veľkonočnej dobe si máme znova pripomenúť posilu Ducha Svätého vo viere. Dnešný text evanjelia nám chce pripomenúť pripraviť sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého. V prvých dobách kresťanov sa sila Ducha Svätého, dary Ducha Svätého prejavovali viac viditeľne. To neznamená, že dnes Duch Svätý neučinkuje viditeľne.
Slová Pána Ježiša nestrácajú na aktuálnosti a význame tak dnes, ako do konca sveta. Je na nás, aby sme spolupracovali s Božou milosťou. Tá sa začala pri našom krste. Krstom sme sa nielen začlenili do Krista a stali členmi Cirkvi, ale prijali sme aj úlohu všeobecného kňazstva. Rozoznávame dvojaké kňazstvo. Prvé je krstné, keď prijatím sviatosti krstu máme účasť na duchovných dobrách. Druhé kňazstvo je sviatostné, čiže sviatosť kňazstva. Jedno bez druhého nemôže jestvovať. Každé má svoju úlohu a poslanie. Apoštolovi Filipovi výčitka zabrala. Dnes nám Ježiš chce preukázať ešte viac svoju lásku. Amen.