Meditácia na 17.05.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 14,7-14
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!` Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím."
Bohu môžeme slúžiť ako laici
Krstné kňazstvo veriaceho muža a ženu, nepoveruje premieňať chlieb a víno na Telo a Krv Pána Ježiša. Žena nemôže byť kňazom. Predsa však mnohé čo môžu veriaci laici, nevyužívajú. Krstné kňazstvo vás oprávňuje k aktívnej účasti na duchovnom živote, na slávení svätej omše a liturgie. Teda tu je koreň toho, odkiaľ je povinnosť byť každú nedeľu a v prikázaný sviatok účastný na svätej omši. Si kresťan katolík? Tak máš povinnosť prinášať obetu svätej omše, čiže, byť účastný na svätej omši. A to nielen pasívne, že si tam telom prítomný, ale aj duchom. Dnes je potrebné prežiť svätú omšu. Odpovede, gestá, spev, pozornosť nie sú všetko. Kresťan má právo čítať pri svätej omši Písmo sväté, čiže prvé dve čítania. Zo všeobecného kňazstva vyplýva, že môžete prednášať modlitby a prosby, prinášať obetné dary, čítať komentár k liturgií, spievať žalmy a doprevádzať hrou na hudobný nástroj, spievať pri svätej omši a chlapci miništrovať. V určitých prípadoch rozdávať sväté prijímanie, dokonca ho priniesť domov aj chorým. V niektorých prípadoch, pravda s povolením ordinára, aj iné úkony, ako je napríklad vyloženie sviatosti k poklone, ale nie požehnanie sviatosťou.
Ježiš hovorí: „Ak ma budete prosiť o niečo..." (Jn 14,14). Všeobecné kňazstvo má právo a povinnosť prinášať Bohu duchovné obety. To, čo cítime, prežívame, čo jednoducho patrí k nášmu životu, máte ponúknuť Bohu. Ako Ježiš, Boží Syn, ponúkol seba Bohu Otcovi.
Nedeľná svätá omša nemôže byť len čas venovaný Bohu, že sa zúčastňujeme na svätej omši. Má to byť obeta, čiže položiť seba, svoje prosby, odprosenia, vďakyvzdávanie, na oltár. Krst nás vo všeobecnom kňazstve oslovuje angažovať sa nielen za svoju spásu, ale aj za spásu iných bratov a sestier. Príprava na svätú omšu, jej samotné prežitie je pre veriaceho potrebné, aby mohol viac vydávať svedectvo a príklad svojej viery. Uvedomujeme si, že našou povinnosťou je šíriť Božie kráľovstvo na zemi, v ľudských srdciach. Zanedbanie svojich povinností kresťana, nie je vôbec maličkosť. Krst nás zaväzuje k službe viery pre Božie kráľovstvo v nás.
Život veriacich kresťanov - laikov, je neodmysliteľný v Cirkvi. Filipovi Ježiš povedal: „Kto mňa vidí, vidí Otca" (Jn 14, 9). Dobrý kresťan si uvedomuje, že svoju vieru nemá žiť len v kostole, ale vždy a čo najlepšie. Dievča vie si vychovať budúceho manžela. Sused môže susedovi sa stať apoštolom, či priateľ priateľovi. Dobrý veriaci nečaká, že všetko musí robiť kňaz. Ponúkne svoje schopnosti, silu, zručnosť, nadanie aj čas a tak získa pre seba neoceniteľné zásluhy, ale aj radosť z vykonanej práce.
Máme farnosti, kde kostoly žiaria čistotou vďaka starostlivým ženám. Je to poľahoda, keď má kňaz kostolníka, na ktorého sa môže spoľahnúť, ktorý je často ako kaplán vo farnosti. Sami viete, ako sa cítite, keď sa v kostole pekne spieva, príjemné doprevádza hrou na organ... Amen.